“Klasická” homeopatia, Vithoulkas a prúty kráľa Svätopluka

 

V júlovom čísle Vitality (07/2015) bol uverejnený článok vo forme platenej inzercie, ktorý sa snaží diskreditovať Slovenskú akadémiu klasickej homeopatie, najväčšiu a najúspešnejšiu školu homeopatie na Slovensku.

Neviem čo PhDr. Miloslava Haasa, PhD. viedlo k napísaniu tohto útočného článku. Môžem len predpokladať, že jeho škole sa veľmi nedarí a potrebuje očierniť konkurenciu. Namiesto zvýšenia kvality vzdelávania a dôvery v pozitívne referencie spokojných študentov hľadá vonkajšieho nepriateľa, na ktorého by mohol premietnuť svoj neúspech v propagácii modelu vzdelávania, s ktorým sa stotožnil. Ide o premietanie videoprednášok Georga Vithoulkasa bez aktívneho kontaktu s vyučujúcim.

Výčitky PhDr. Haasa, PhD. môžeme zhrnúť do týchto bodov: 1. V Slovenskej akadémii klasickej homeopatie prednášajú lekári a prednášajú sa aj medicínske predmety. 2. SAKH používa vo svojom názve slovo klasická. 3. Najprogresívnejší svetoví učitelia, najmä Jan Scholten a Louis Klein boli žiakmi Vithoulkasa. 4. Štúdium SAKH je rýchlokurz. 5. Absolventi SAKH používajú skratku SAKHom. za menom.

Vyjadrím sa k všetkým týmto bodom. Na začiatku sa však chcem zamyslieť nad týmto článkom PhDr. Haasa, PhD. z hľadiska homeopatie a širším kontextom rozštiepenia, ku ktorému došlo v homeopatii v posledných dvoch desaťročiach.

Jedným zo základných pravidiel, ktorými sa riadi homeopatia sú “Heringove princípy”. Sú vyjadrením všeobecného zákona, platného pre všetky živé systémy. Pri narušení harmónie svojho fungovania, snažia sa živé organizmy narušenie, t.j. chorobu vylúčiť a ak to nejde, aspoň ju dostať čím ďalej od centra, na perifériu. Ak má niekto ekzém na ruke je oveľa zdravší ako keď má ekzém na tvári, alebo ak jeho choroba prenikla hlbšie a namiesto kože je postihnutý niektorý vnútorný orgán. Na mentálnej úrovni jednou z najľahších ciest ako zrealizovať tento princíp vylúčenia resp. odsunutia je projekcia. Je to spontánna kompenzácia pre ľudí ako aj celé spoločnosti, ktorí nehľadajú problém v sebe, ale premietajú ho na iných.

Homeopatia je celosvetovo očierňovaná a napádaná. Na homeopatov je vyvíjaný veľký tlak. Niektorí homeopati hľadajú vnútornú príčinu týchto neustálych útokov zo strany hnutia skeptikov, masmédií a farmaceutických firiem. Grécky homeopat George Vithoulkas obviňuje za tento stav nové objavy, ktoré do homeopatie priniesol Rajan Sankaran, Jan Scholten, Louis Klein a Massimo Mangialavori v posledných dvadsiatich rokoch.            Je to tendencia, s ktorou sa často stretávame u menšín, na ktoré sa útočí: časť sa oddelí a začne obviňovať z nešťastia inú skupinu, aby tým získala prijatie od väčšinovej časti spoločnosti. V dejinách sa takto snažili zachrániť rôzne náboženské skupiny. Ale bohužiaľ, žiadnu zmenu k lepšiemu to nikdy neprinieslo. Len väčšina ešte ľahšie napadla rozdelené skupiny a dopad bol oveľa ničivejší, než keby stáli pri sebe.
Školy homeopatie sú spoločenským fenoménom, nie vedeckým. Existuje len jedna homeopatia a v nej rôzne teórie, ktoré sa dopĺňajú a ako celok dosahujú maximálnu účinnosť. Ani vo fyzike neexistuje škola elektriky, škola gravitácie, či škola kvantovej fyziky. Stále je to jedna fyzika. Aj v homeopatii platí to isté. Homeopatický liek je liek a bude ním vždy, aj keď sa naň budeme pozerať z rôznych uhlov a predpisovať ho rôznymi metódami.

Bohužiaľ medzi homeopatmi vznikol rozkol medzi konzervatívnou skupinou a tými, ktorí sa snažia homeopatiu rozvíjať. Konzervatívna skupina sa často nazýva “klasická”, čím sa hlási k učeniu Hahnemanna, ktorý definoval základy homeopatie už pred vyše 200 rokmi. Táto skupina odmieta nové objavy a vyhlasuje, že to nie je skutočná homeopatia a odporúčajú nové poznatky využívajúce systematizáciu maximálne pre veľmi pokročilých alebo ich zatracujú úplne. Svojich študentov učia starú, málo efektívnu homeopatiu, ktorá využíva len obmedzený počet liekov. Výmeny názorov medzi týmito dvoma skupinami nie sú plodné a často vedú k obviňovaniu a urážkam.
Dr. Jan Scholten (nar. 1951) raz diskutoval s Georgeom Vithoulkasom (nar. 1932) o obrazoch liekov. Vithoulkas vyhlásil, že jediným zdrojom obrazov liekov sú provingy, skúšky liekov a len vo veľmi malej miere môžu byť získané aj z klinickej praxe. Okrem toho vyhlásil myšlienku získavania poznatkov z klasifikácie za nehomeopatickú a nehahnemannskú, dokonca za idiotskú. Tieto názory však nemajú vedecký podklad. Vithoulkas sa podobne vysmieva Sankaranovej myšlienke, že lieky z rôznych ríš (minerálnej, rastlinnej a živočíšnej) majú niektoré spoločné vlastnosti. Ale opäť, robí to bez akéhokoľvek vedeckého dôkazu. Odsudzuje niečo bez toho, aby s tým mal osobnú skúsenosť. Pripomína to odsudzovanie homeopatie skeptikmi, ktorí nemajú s ňou žiadnu skúsenosť, ale a priori to odmietajú, lebo sa tak rozhodli.

V skutočnosti skúsenosť ukazuje, že tieto nové myšlienky v homeopatii sú platné a vedú k presným liekom. Pretože základným princípom homeopatie je zákon podobnosti, platí, že čím presnejší liek sa nám podarí nájsť pre pacienta, tým hlbšie a trvalejšie je jeho vyliečenie. Žiaci Georga Vithoulkasa používajú približne 300 liekov, z toho cca 50 polychrestov. Ale homeopati, ktorí prijali nové objavy v homeopatii dokážu úspešne používať celé spektrum liekov, ktoré je k dispozícii, t.j. v súčasnosti okolo 6500 liekov. Je veľká škoda, že Vithoulkas to nedokáže pochopiť, pretože tým poškodzuje svojich žiakov, ale najviac ich pacientov. Zároveň však útokmi na nové objavy v homeopatii vytvára rozkol a zmätenosť v homeopatickej komunite.
Argumentácia “klasickej” skupiny, ktorej predstaviteľom je George Vithoulkas, vychádza často z toho, že to povedal alebo nepovedal Hahnemann. To však nie je vedecký, ale náboženský argument. Takto argumentujú fundamentalistickí veriaci, ktorí konečné pravdy nachádzajú v biblii, v koráne alebo inom posvätnom texte. Vo vede nie je dôležité to, čo kto povedal. Dôležité je len to, či to, čo povedal, je pravda. Veda sa opiera o argumenty a fakty, nie o autority.
Ako sme už povedali, jedným z dvoch hlavných kameňov úrazu, ktorý spôsobuje rozkol medzi “ortodoxnou” a “modernou” skupinou je paragraf 21 Organonu, diela z roku 1810, v ktorom nemecký lekár Dr. Samuel Hahnemann (1755 – 1843) zhrnul teóriu homeopatie. Podľa tohto paragrafu jediným zdrojom poznania liekov sú príznaky, ktoré sa objavia počas provingu (skúšky) lieku.

Aká je však prax? V knihe “Essence of Materia Medica” George Vithoulkas prináša esencie, základné charakteristiky liekov, ktoré mnohí homeopati úspešne používajú v praxi. Pozrime sa na niektorý z týchto liekov a porovnajme symptómy esencie lieku s príznakmi, ktoré sa objavili pri provingu daného lieku. V kapitole, v ktorej Vithoulkas opisuje esenciu lieku Lycopodium, 52 symptómov nenájdeme v provingoch, nájdeme tam len 13 príznakov. To znamená, že 80% príznakov Vithoulkasovej esencie Lycopodia nenájdeme v provingoch. Je to dosť zvláštne, ak autor tvrdí, že znalosti o liekoch musia byť založené na provingoch. Niektoré z tých 52 príznakov sa nachádzajú v Kentovom repertóriu, ale nepochádzajú z provingov. Kent vložil do svojho repertória  veľa klinických údajov, t. j. príznakov, ktoré boli vyliečené po podaní určitého homeopatického lieku. Z toho môžeme urobiť záver, že aj “klasická materia medika” má veľmi ďaleko k tomu, aby vychádzala len z provingov.
Je bežné, že homeopati majú v mysli obrazy značne odlišné od tých, ktoré sú opísané v provingoch. A nespoznajú liek, ak im niekto číta proving daného lieku.
Zákon podobnosti potvrdzuje účinnosť klinických údajov. Zákon podobnosti hovorí: liek môže vyliečiť to, čo dokáže vyvolať. Preto nám provingy ukazujú, čo liek dokáže vyliečiť. Ale aj opak je pravdou: liek vie liečiť to, čo vie vyvolať. Vyliečené príznaky nám môžu ukázať provingový obraz lieku. Klinické informácie, informácie o tom, čo bolo vyliečené sú pre našu materiu mediku rovnako cenné ako provingy. Ale § 21 Organonu tvrdí, že len provingy sú hodnoverným zdrojom poznania homeopatických liekov. Pritom sám Hahnemann použil klinickú informáciu pre definovanie “Zákona podobnosti”. Porovnal informáciu o liečebnom účinku Chiny so svojim vlastným provingom Chiny. A z ich podobnosti vyvodil “Zákon podobnosti”. Tento zákon nemohol byť vyvodený bez klinických údajov. Z toho vyplýva záver, že homeopati, ktorí sa slepo držia § 21 Organonu, odporujú základnému zákonu homeopatie, pretože tento paragraf odporuje “Zákonu podobnosti”.

Ako je to možné? V § 21 Organonu Hahnemann hovorí: “Liečebnú silu liekov môžeme vidieť len ako ich účinok na ľudské bytosti ”Z tohto predpokladu vyvodí záver: “preto o tejto liečivej sile sa môžeme dozvedieť len na základe jej pôsobenia na zdravé ľudské bytosti, t.j. pomocou provingov. V predpoklade hovorí o ľudských bytostiach, ale v závere už píše o účinku na “zdravé” ľudské bytosti. Hahnemann tu vniesol bez vysvetlenia, akéhokoľvek podkladu obmedzenie pôsobenia. Je to chyba v logike.
§ 21 Organonu obsahuje logickú chybu a odporuje základnému zákonu homeopatie. Nebol by to problém, keby sa táto kniha vnímala len ako historický text. Ale v mnohých školách homeopatie sa vníma ako niečo navždy dané a nespochybniteľné. Pre mnohých “klasických” homeopatov je homeopatia nábožentsvo a Hahnemann je ich prorok. Ale veda nemá prorokov a majstrov, len vedcov, ktorí veci skúmajú a posúvajú poznanie dopredu.
Nechceme tým znižovať Hahnemannove zásluhy. Ale bol to len človek, nie prorok. Bol to Newton medicíny. On prvý dal medicíne pevné základy. Predtým to boli len roztrúsené fakty, bez teórie. Podobne to bolo s Newtonom. Dal fyzike pevné základy svojimi mechanickými zákonmi. Ale aj keď ho študenti fyziky veľmi obdivujú, nečítajú jeho originálne diela. Existujú totiž už modernejšie knihy s názornejším a jasnejším vysvetlením jeho myšlienok.
Druhým, kameňom úrazu pri rozkole medzi “klasickou” a “modernou” homeopatiou je snaha hľadať spoločné vlastnosti skupín liekov, t.j. systematizácia. Vývoj každej vedy prebieha v dvoch základných stupňoch. Prvým je empirické obdobie, v ktorom dominuje zaznamenávanie faktov. Druhým je systematizácia týchto faktov, vytváranie hypotéz, teórií a ich skúmanie. “Klasickí” homeopati si zrejme neuvedomujú, že už Hahnemann urobil prvý pokus o systematizáciu homeopatických liekov, keď vytvoril teóriu miaziem a priradil lieky k jednotlivým miazmam (psorická, sykotická, syfilitická). Aj Farrington napísal “Comparative Materia Medica”, v ktorej zoskupil lieky podľa spoločných vlastností. Teste vytvoril svoje skupiny. Dokonca aj Vithoulkas písal o spoločných vlastnostiach káliových solí.
Štúdium skupín liekov a hľadanie ich spoločných znakov je nevyhnutné pre ich efektívne používanie.
Podobnosť v jednom poli alebo dimenzii indikuje podobnosť v inom poli. Podobné látky budú mať preto podobné účinky. V homeopatii to znamená, že “podobné lieky majú podobné obrazy príznakov”. S týmto princípom sa stretávame všade vo vede, v priemysle a v prírode.
Dokážeme preto definovať spoločné vlastnosti látok, ktoré sú si podobné, napríklad prvky z tej istej periódy Mendelejevovej tabuľky prvkov alebo rastliny z tej istej rastlinnej čeľade. Obraz skupiny bude spoločný pre všetkých členov tejto skupiny. Samozrejme, tento obraz bude všeobecnejší než obraz jej jednotlivých predstaviteľov. Napríklad spoločnou témou periódy zlata je téma moci, vodcovstva a zodpovednosti. Aurum (zlato) je členom tejto skupiny prvkov. Má rovnakú spoločnú tému, ale jeho jedinečným rysom je snaha udržať moc. Udržiavanie nie je súčasťou všeobecnejšieho obrazu tejto skupiny liekov. Obrazy skupín liekov nám umožňujú ľahšie urobiť analýzu prípadu. Najskôr sa rozhodneme pre danú skupinu, potom pre konkrétny liek.

Po tomto vysvetlení kontextu, v ktorom sa pohybujeme by som sa chcel vrátiť k výčitkám PhDr. Haasa, PhD.:
1. Kritizovať zaradenie medicínskych znalostí do výučby je absurdné. Homeopatia je liečba a homeopat musí rozumieť fungovaniu ľudského tela. Musí vedieť odlíšiť život ohrozujúce stavy, ktoré musí odoslať okamžite do nemocnice. Okrem toho znalosť “normálnych” príznakov mu pomôže odlíšiť jedinečné príznaky, ktoré mu umožnia nájsť presný individuálny homeopatický liek.
2. Keby som pred desiatimi rokmi vedel, že slovo “klasická” v názve našej akadémie bude PhDr. Haasa, PhD. tak iritovať, s radosťou by som ho nepoužil, pretože homeopatia je len jedna. Názov Slovenská akadémia klasickej homeopatie mi poradil Dr. Will Taylor z USA, ktorý bol prednášať na našej letnej škole. Termín “klasická” homeopatia neoznačuje len fundamentalisticky orientovaných homeopatov, ale zároveň celostnú homeopatiu, ktorá  predpisuje jednému človeku len jeden liek v jednom čase. V roku 2005, keď vznikla SAKH, slovom “klasická” som chcel povedať to, že základnou metódou, ktorú učíme je výber jedného lieku pre človeka, v ktorom sa zohľadňuje jeho jedinečnosť na úrovni mysle, celkových príznakov a lokálnych príznakov. Chcel som tým odlíšiť našu školu od škôl, ktoré používajú súčasne niekoľko liekov. V našej akadémii učíme však aj iné metódy, pretože každá metóda má svoje výhody a nevýhody a je dobré poznať ich všetky a adekvátne ich používať.
3. Približne polovicu nášho vzdelávania tvoria zahraničné semináre, na ktorých prednášajú svetoví homeopati. Je pravda, že Jan Scholten aj Louis Klein boli na začiatku svojej kariéry žiakmi Georga Vithoulkasa, ale pretože zistili, že jeho postupy sú málo efektívne a u väčšiny pacientov nevedú k vyliečeniu, hľadali presnejšie metódy výberu lieku. Tieto nové postupy a mimoriadna erudovanosť týchto prvotriednych učiteľov nám umožňujú teraz nachádzať presné malé lieky, ktoré boli v minulosti nepoužívané a neznáme, ale aj s veľkou istotou podávať už v minulosti známe lieky, pretože ich poznáme teraz oveľa lepšie a v súvislostiach s inými liekmi.
4. Je trúfalé naznačovať, že naša škola je rýchlokurz. Naše vzdelávanie je oveľa dlhšie a intenzívnejšie než škola PhDr. Haasa, PhD. SAKH má štvorročné vzdelávanie, zahŕňa 850 hodín školských hodín teórie a praxe, plus samoštúdium, písanie seminárnych prác, prípravu na testy a skúšky, cvičenia repertorizácie. Nedá sa to ani porovnať so 480 hodinami pasívnych videí vysielaných z Grécka v škole PhDr. Haasa, PhD.
5. Skratka SAKHom. za menom nie je akademický titul. Je to označenie príslušnosti k škole. Podobné skratky sa na Západe bežne používajú a označujú školu alebo odbornú spoločnosť. Skôr než sme zaviedli túto skratku, poradil som sa s vtedajším predsedom ECCH. ECCH je európske združenie národných homeopatických spoločností. Slovenská komora homeopatov je členom ECCH a má právo akreditovať homeopatické školy na Slovensku. Slovenská akadémia klasickej homeopatie je ňou akreditovaná. Nikto nebráni PhDr. Haasovi, PhD. navrhnúť si vlastnú skratku, ktorá bude označovať absolventov jeho školy. Dúfam, že ju budú používať tak hrdo ako naši absolventi.

Vo svetle nedávnych udalostí je konfrontačný článok PhDr. Miloslava Haasa, PhD. ešte viac neadekvátny. V utorok 16. júna 2015 poslanec Mgr. Martin Poliačik na svojom blogu odhalil, že sa chystá prijatie paragrafu trestného zákona, ktorý by umožnil zatvoriť do väzenia všetkých liečiteľov nie za prípadné poškodenie ich klientov, ale za samotný výkon ich praxe. Nikto o tomto paragrafe nevedel. Malo sa o ňom definitívne hlasovať už o týždeň, vo štvrtok 25. júna 2015. Jediná spoločnosť, ktorá začala vyvíjať horúčnatú aktivitu a masívne lobovať proti tomuto paragrafu bola Slovenská komora homeopatov. Spoločné úsilie našich členov nakoniec bolo úspešné a poslanci vládnej strany nakoniec (až na jedného) nepodporili tento paragraf, aj keď ho predtým jej členovia v ústavnoprávnom výbore na žiadoť Slovenskej lekárskej komory navrhli. Dôvodom bolo to, že sa na tento paragraf sťažovalo u predsedníctva príliš veľa poslancov vládnej strany.
To, čo sa zdalo spočiatku absolútne nemožné, sa stalo realitou. Bolo to veľké víťazstvo. Ale je to len začiatok cesty za dosiahnutím jasného legislatívneho rámca pre alternatívnu medicínu na Slovensku. Tento cieľ však nedosiahneme, ak budú medzi nami rozpory a nesúlad. Svätopluk vedel, o čom hovorí, keď svojim synom dal lámať zväzok prútov. Čakajú nás ťažké časy a veľké prekážky. Ak chceme uspieť a mať možnosť naďalej, už oficiálne pracovať a pomáhať ľuďom, musíme hľadať to, čo nás spája a nie naopak. Homeopatia je len jedna a je to holistická metóda liečby, vníma svet ako celok, vo všetkých súvislostiach. Použime toto holistické vnímanie sveta na to, aby sme spojili svoje sily. Nech každý z nás pracuje v prospech celku. Len tak dosiahneme náš cieľ.

MUDr. Vladimír Petroci
 Zdroje:
http://www.modernhomoeopathy.com/interview%20jan.htm
http://www.interhomeopathy.org/fr-dogmatism-in-homeopathy
http://www.alonnissos.org/sites/default/files/homeopathy%20classifications_0.pdf
https://dennikn.sk/blog/smer-chce-liecitelov-zatvarat-do-basy/

Foto: pixabay.com

Leave a reply

Your email address will not be published.