Ste moja posledná nádej – Lac equinum

 
 

Prípad subakútnej tyreoiditídy. 

Prišla za mnou 37- ročná žena s nádejou, že jej pomôžem. Povedala mi: „ ste moja posledná nádej na vyliečenie“. Jej veľkým problémom bola subakútna tyreoiditída liečená klasickou metódou Prednisonom 60 mg asi 7 mesiacov bez trvalého zlepšenia stavu.

Symptómy jej ochorenia začali náhle, niekoľko mesiacov po pôrode prvého dieťaťa. Najskôr ju začalo bolieť ľavé zápästie, nemohla nič chytiť do ruky. Na tento zápal dostala steroidové injekcie. Asi po 3-4 dňoch bolesť prešla, ale začali symptómy tyreoiditídy. Silná bolesť v pravom uchu, zubov a pravej čeľuste, ťažké dýchanie, veľmi bolestivé prehĺtanie a výrazný opuch štítnej žľazy. Lekár najskôr diagnostikoval rakovinu. Po nasadení Prednisonu a zvýšenia dávky na 60 mg na deň jej bolesti čiastočne ustúpili, ale po postupnom vysadzovaní lieku sa všetko opäť vrátilo. Čakala ju už iba operácia, ktorú odmietala. Cítila, že to nebude pre ňu dobré riešenie. Po Prednisone sa cítila veľmi zle, bola nervózna, vynechala jej menštruácia, tvár jej začala zarastať a celá opuchla. Bola z toho nešťastná.

Žena má vysokú, štíhlu postavu a pružné telo. Jej koža je hnedastá. Rozpráva veľmi energicky a zanietene, prejav má trochu agresívny. Často používa vulgarizmy.

Silvia Trojanovská ( ST ): Prečo ste sa rozhodli pre homeopatickú liečbu?
Pacient ( P ): Mám depresiu.
ST: Čo to znamená?
P: Po Prednisone sa mi zmenila tvár, opuchla, narástli mi fúziky. Ani na ulicu nechcem chodiť. Každý na mňa pozerá. Vyzerám ako strašidlo.
ST: Výzor je pre vás dôležitý?
Kričiaca ženaP: Áno, je dôležité ako vyzerám, takto nechcem ani žiť, musím sa premôcť iba kvôli synovi.
ST: Aký máte život?
P: 10 rokov som v neustálom strese. Žila som v ťažkej rodinnej situácii, otec bil mamu, veľmi zle som to prežívala, aj keď ja žijem s manželom. Náš vzťah je v poriadku. Nikomu som o tom nehovorila, upratala som to v sebe. Otca zavreli pre podvody a všetci čakali, že ja vyriešim situáciu a dlhy. Hlavne mama. Strašne som to prežívala a dusila v sebe, potom som bola nervózna a „drbnutá“. Nedalo sa so mnou vydržať.
ST: Ako ste sa správali?
P: Som výbušná, stále som kričala ako „drbnutá“, rozčuľovalo ma úplne všetko, aj zle položená lyžička. Problémy gradovali, otec pil, potom riešil „hovadiny“. Stále som myslela na mamu, musím sa o ňu postarať. Niekoľko rokov som spala s telefónom pri hlave a čakala, čo otec vyvedie. Bola som v strehu a nevedela čo mám urobiť s mamou. Nemohla som spať, stále som rozmýšľala ako túto situáciu vyriešim. Otec narobil dlhy, zavreli ho.
ST: Nikomu ste o tom nehovorili?
P: Nechcela som tým zaťažovať ani manžela, mal veľa práce. Kvôli tej „sprostej“ firme som veľa robila. Ja som poctivý človek, bola pre mňa hanba dlžiť niekomu peniaze. Stále som mala strach o mamu. Vypočúvali ma často na polícii.
ST: Ako ste to znášali?
P: Zle, správali sa ku mne ako ku zlodejovi. Musela som sa premáhať. Tlačili na mňa. Bola som dosť agresívna, ale dávala som pozor, čo hovorím. Keď som vyšla von, revala som, musela som sa tlmiť, aby som sa ovládala.
ST: Aké ste mali detstvo?
P: Mali sme všetko. Iba porozumenie a lásku nie. Rodičia sa vždy hádali. Nepamätám si nič pekné. Otec bol „ožratý“., neviem prečo sa ku mne tak správal. Ja som bola dobrá dcéra.
ST: Máte rada zvieratá?
P: Milujem zvieratá, sú ako moje deti. Nikdy by som im neublížila. Mám psíka. Mám rešpekt pred koňmi, ale milujem ich. Jazdím na koni, aj počas tehotenstva do 5. mesiaca. Potom som ich aspoň hladkala a čistila.
ST: Ako sa cítite, keď vás niekto obmedzuje?
P: Cítim úzkosť, deprimuje ma keď musím niečo robiť. Rodičia mi stále dávali limity. To som nezvládala v detstve. Ale musela som sa prispôsobiť. Vtedy sa rozprávam sama so sebou.
P: Cítim energiu z ľudí a ak nemajú dobré úmysly, nerozprávam sa s nimi.
ST: Športujete?
P: Posilňujem, upokojím sa a oddýchnem si. Vždy som športovala, ale mám strach, že sklamem. Musí ma niekto dokopať k súťažiam. Potom chcem vyhrať.

ANALÝZA

Jazda na koniPacientka má v sebe živočíšnu energiu. Mala depresiu z toho, ako vyzerá. Jej problémy začali po narodení syna. Stále myslela na svoju matku, ako sa o ňu postará. To ma priviedlo k mliekam.
Svoj temperament musí držať na uzde, musí sa ovládať. Potom sa rozpráva sama so sebou. Má rešpekt pred koňmi a miluje ich, keď nemôže jazdiť, aspoň ich hladká a čistí.

Kôň je energické, atletické zviera, rýchle a impozantné. Proving Nancy Herrickovej s kobylím mliekom odhalil silný pocit frustrácie, „zmareného úsilia“. Tento pocit je obkolesený prekážkami a následná frustrácia je najcharakteristickejším symptómom lieku. ( Philip Bailey )

Základné témy Lac equinum podľa Baileyho:
frustrácia, energia, tanec, napätie, nepokoj, mánia, zasnívaný, veľa rozpráva, neporiadok, analytický, pýcha, odmeranosť, sloboda

U viacerých pacientov, ktorí dobre reagovali na tento liek som si všimla vulgárne vyjadrovanie. Pacientka použila slová: drbnutá, sprostá firma, ožratý otec, revala som.

Colour preferences ( Ulrich Welte ):
12 C – Lac equinum

Predpis: Lac equinum 200 CH vo vode, každé 2 týždne

REAKCIA NA LIEK

Hneď po prvej dávke pacientka cítila úľavu, bola menej nervózna, potrebovala veľa spánku aj cez deň ( niekoľko rokov poriadne nespala ). Prestali ju „vytáčať“ veci. Vedela, že je na dobrej ceste. Pár dní po lieku mi volala, že všetky bolesti sa jej vrátili, štítna žľaza jej narástla do veľkých rozmerov, bola celkom viditeľná a opuchnutá ako nikdy predtým. Nemohla prehĺtať, bolesti boli veľmi silné a opäť sa vrátili do ucha a čeľuste. Upokojila som ju a odporučila, aby dávku opakovala podľa predpisu. Prednison postupne každý deň znižovala a po 3 týždňoch jej ustúpili bolesti. Asi 6 týždňov po prvej dávke homeopatického lieku bola bez Prednisonu a štítna žľaza sa zmenšila na normálnu veľkosť. Všetky výsledky mala v poriadku. Tkanivové anomálie štítnej žľazy sa stratili asi po 3 mesiacoch užívania lieku. Na niekoľko dní sa jej vrátila aj bolesť ľavého zápästia, ktorá postupne ustúpila.

Najdôležitejšia zmena nastala v jej vnútri. Nemala už výkyvy nálad, cítila sa oveľa pokojnejšia a začala hovoriť čo si myslí. Prestala sa trápiť nad tým, čo si o nej pomyslia. To najskôr vyvolalo rozpaky medzi jej najbližšími, ale nič iné im neostalo iba si zvyknúť. Mama jej povedala, že je lepšia ako „predtým“. Opäť začala cvičiť a cíti sa stále veľmi dobre.

 

Mgr. Silvia Trojanovská, SAKHom.

Foto: pixabay.com

Článok bol uverejnený v medzinárodnom internetovom časopise Interhomeopathy v decembri 2015.

 

 

Leave a reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.