Sú prípady, na ktoré sa nezabúda. Jedným z nich je pre mňa prípad pani Elenky. Pomáha mi pokračovať v homeopatickej praxi vo chvíľach, keď na mňa doľahne pocit bezmocnosti.

Pacientka v stredných rokoch prišla s ťažkou kortikodependentnou bronchiálnou astmou. Od detstva trpela častými nádchami, ale od roku l984 po dlhotrvajúcej pracovnej záťaži sa objavil dráždivý kašeľ a prvé dušnosti. Stav sa rýchlo zhoršoval a o rok už bola na systémových kortikoidoch. O dva roky pribudli aj depotné kortikoidy, ktoré boli aplikované v priebehu šiestich rokov každý mesiac pre intenzívne záchvaty dušnosti. Samozrejme, okrem toho pacientka užívala aj celý arzenál antiastmatík. Vyskúšala aj rôzne alternatívne spôsoby liečenia, ale bez akéhokoľvek úspechu.

Pacientka je vysoká, tenká, fosforickej konštitúcie. Okrem klasických príznakov súvisiacich s bronchiálnou astmou, ktoré sa zhoršovali v studenom, vlhkom počasí, mala nasledujúce príznaky: veľmi studené chodidlá a ruky, ktoré sa potili v chlade, sklon ku vzniku hematómov, tlakové bolesti hlavy zvnútra von v oblasti vertexu, zlepšujúce sa silným zovretím, rozpínavé tlaky v prínosových dutinách, suchú pokožku, varixy na dolných končatinách s opuchmi. Prevažovala pravostrannosť príznakov. V minulosti jej veľmi chutil syr, korenisté jedlá, slanina, mastnejšie mäso, slané a praženica. V čase vyšetrenia sa však už vyhýbala všetkému, čo by jej mohlo uškodiť. Spala na bruchu a na pravom boku. Večer pociťovala extrémnu únavu.

Dôležité však boli mentálne príznaky a situácia matky počas tehotenstva. Pacientka veľmi rada cestovala, túžila po ľuďoch, po komunikácii, jej životným snom bolo pracovať ako tlmočníčka, napriek tomu však pociťovala určitú zatrpknutosť voči sebe aj svojmu okoliu, neustále ju trápili pochybnosti, nespokojnosť, neistota, rozpaky. Mala neustále strach, že klesne v očiach iných ľudí, lebo je malicherná, nie na dostatočnej úrovni, príliš uvravená. Pochybovala o všetkom, čo urobila alebo povedala. Bola mimoriadne citlivá a až telesne prežívala bolesť svoju aj cudziu. Vo chvíli, keď začula nejakú zlú správu, prešiel ňou smerom od hlavy k obličkám pocit intenzívnej tiaže. Teraz, rok od začatia liečby, pokúsila sa svoje pocity vyjadriť takto: ” Moja bolesť nemala dna. Nedalo sa to uchopiť, ani vyjadriť. Bolo to, ako keď sa leje do studne, ktorá nemá dno. Nemalo zmysel to niekomu rozprávať, aj tak by tam nikto nedovidel. A keby aj, hanbila by som sa o tom rozprávať “.

Počas tehotenstva, pred Elenkiným narodením, bola jej mama vo veľmi ťažkej situácii. Svokrovci žalovali na ňu synovi, ktorý pracoval mimo miesta bydliska a ten ju stále po príchode domov zbil. Jej stav bol až tak bezútešný, že raz takmer spáchala samovraždu. Boli to pocity ľútosti, beznádeje a zúfalstva.

Od 3O.8.l993, kedy bola podaná prvá dávka Calcarea phosphorica, sa stav rapídne zlepšoval, až tak, že v eufórii pacientka vysadila všetky lieky. Viedlo to k relapsu a aplikácii depotného kortikoidu po ôsmich týždňoch ( namiesto predchádzajúcich štyroch ). Bolo to však naposledy a odvtedy sa stav ruka v ruke s Herringovými zákonmi postupne zlepšoval. Po troch dňoch po prvom podaní sa objavila silná pálivá nádcha s kýchaním v salvách, ktorá bola pre pacientku veľmi nepríjemná a trvala až do jari l994. Oveľa lepšie sa znášali kožné erupcie, ktoré sa objavili po dvoch týždňoch po prvej dávke a trvali len jeden týždeň. V súčasnosti je pacientka úplne bez záchvatov dušnosti a užíva len 100 µgBecodisku raz denne. Žiadny iný liek v súčasnosti neužíva. Počas ročnej liečby si akútne stavy dušnosti vyžiadali aj použitie ďalších homeopatických liekov. Podľa odporúčania dr. Shaha z Indie pacientka brala pri akútnom dyspnoe Thuja 30 CH s veľmi dobrým efektom a znížením dávky betasympatomimetík a inhalačných kortikoidov. Prechodné nasadenie Arsenicum album malo supresívny charakter – zmiernila sa nádcha, ale opäť sa zvýraznili dušnosti.

Prípad pani Elenky mi pomohol lepšie pochopiť, ako nádherne sa môžu dopĺňať rôzne pohľady na liek. Bolo tu všetko: Vithoulkasov pohľad, ktorý zdôrazňuje nespokojnosť so sebou samým, súcit a úzkosť o iných ( ktorý je však na rozdiel od Phosphoru viac vnútornou záležitosťou ), ochorenia zo zlých správ, výraznú mentálnu, ale neskôr aj fyzickú slabosť, extrémnu citlivosť na chladné vlhké počasie atď. Výstižné je aj aj chápanie Jana Scholtena, ktorý vo svojej knihe Minerály a homeopatia považuje za centrálnu tému lieku Calcarea phosphorica blud, že ľudia si o ňom budú myslieť, že nie je dobrý v štúdiu a vytváraní priateľstiev. Preto títo ľudia sú neustále zamestnaní svojím vzdelávaním, neustále chcú vidieť a zažívať nové veci. Ale cítia sa veľmi neistí, pokiaľ ide o to, čo sa naučili. Pochybujú o svojich schopnostiach pozorovania a úsudku. Túžba vyvíjaťsa, ich vedie k veľkej netrpezlivosti a nepokoju. Sú nespokojní s tým, čo už vedia, potrebujú zažívať stále niečo nové. Až sa nakoniec z toho intenzívneho štúdia mentálne vyčerpú. ( Má široký okruh záujmov a začala intenzívne študovať aj homeopatiu.)

Veľmi zaujímavé, a pre tento prípad azda najužitočnejšie pochopenie podstaty Calcarea phosphorica nám ponúka Ananda Zaren. Ľudia typu Calcarea phosphorica utrpeli traumu z fyzického násilia a psychického tyranizovania. Obraz tohto lieku sa vytvára zo skúseností získaných v detstve, kedy zažili nejaký druh zneužitia. Aby sa Calcarea phosphorica bránila a ochránila svoju ranu pred ďalším zraňovaním, stavia si stenu veľkej citlivosti, bezmocnosti, disociácie, zármutku a zúfalstva. Maskou, ktorú pritom ukazuje svetu, je maska ticha, miernosti a láskavosti.

autor: MUDr. Vladimír Petroci

Foto: pixabay.com