Peter Chappell a ARHF v Afrike: Voda, informácia a paradigma

Komentár k článku Harryho van der Zeeho „Amma Resonance Healing Foundation – Peter Chappell’s legacy for Africa“, publikovanom v Homeopathy in Practice (zima/jar 2025). Pocta Petrovi Chappellovi (1941–2023) a Harrymu van der Zee, dvom mužom, bez ktorých by slovenská homeopatia vyzerala inak.

Holandský homeopat Harry van der Zee zhrnul v poslednom čísle časopisu Homeopathy in Practice dvadsaťročnú prácu nadácie Amma Resonance Healing Foundation v subsaharskej Afrike. Píše ako klinik, ktorý má za sebou šesťročnú epidemiologickú štúdiu v Bukavu a tisíce zdokumentovaných prípadov z dvanástich afrických krajín. Téma sa priamo dotýka otázok, ktorým as venujeme aj v Quintessence Forum. otvárame roky.

Kto bol Peter Chappell

Peter Chappell (1941–2023) bol britský homeopat s nezvyčajným vzdelaním. Pôvodne pracoval ako vývojový inžinier v leteckom a kozmickom priemysle. Pred dvadsiatym piatym rokom života mal na svoje meno už tri americké patenty z oblasti leteckej navigácie a neskôr výpočtovej techniky. K homeopatii prišiel okolo tridsiatky a v roku 1978 spoluzakladal britskú Society of Homeopaths. Neskôr vytvoril Micropath, prvý homeopatický softvér, ktorý fungoval v reálnom čase priamo v ordinácii.

V deväťdesiatych rokoch sa rozhodol priniesť klasickú homeopatiu do krajín, kde neexistovala. Cez London College of Classical Homeopathy (LCCH), ktorej bol vyslancom, organizoval výučbové programy v dvadsiatich krajinách. Slovensko bolo jednou z prvých. Sám som sa vďaka nemu začal učiť klasickú homeopatiu v Bratislave v roku 1992. Patrím do prvej generácie slovenských klasických homeopatov, ktorá z týchto kurzov vyšla. Bulharsko prišlo v roku 1993, ďalej Česko, Chorvátsko a iné krajiny strednej a východnej Európy. LCCH dnes už neexistuje. Ale doteraz sme Petrovi vďačný v rôznych krajinách Východnej a Strednej Európy za to, že k nám klasickú homeopatiu priniesol.

Harry van der Zee má v slovenskom príbehu vlastné miesto. Bol jedným z hlavných organizátorov Holandsko-indickej školy klasickej homeopatie, ktorá v Košiciach v rokoch 1994 a 1996 priniesla kvalitnú výučbu na naše územie. Bez týchto dvoch ľudí by slovenská homeopatická scéna bola oveľa chudobnejšia.

Cesta k zdroju

V roku 2000, krátko pred svojimi šesťdesiatimi narodeninami, dostal Peter objatie od indickej guru Ammy (Mata Amritanandamayi). V tej chvíli prijal posolstvo, že má ísť pracovať na epidémiu HIV/AIDS v Afrike. Túto epizódu opisuje v autobiografickom článku, ktorý publikoval v posledný rok života. Patrí k niekoľkým bodom obratu, ktoré zmenili smer jeho života spolu s meditáciou a vnútornými posolstvami. Aj britskú Society of Homeopaths podľa vlastnej výpovede založil po posolstve prijatom v meditácii.

Zatvoril teda londýnsku prax, dal svoju nehnuteľnosť do hypotéky a v októbri 2001 odišiel do Addis Abeby. Tam mesiace skúšal nájsť homeopatickú odpoveď na africkú formu AIDS klasickými metódami. Existujúce repertóriá a materia mediky na to však nestačili. Vtedy vyvinul to, čo nazval reverse engineering lieku. Vzal obraz choroby a vtlačil ho priamo do nosiča svojou Source technológiou. V roku 2002 takto vznikol prvý liek tohto druhu, PC1. Bol to liek na AIDS.

Princíp pripomína Hahnemannov genus epidemicus, liek, ktorý je vhodný na celú epidémiu. Chappell tento princíp posunul. Vytvoril nielen liek pre konkrétnu epidémiu, ale technológiu, ako podobný liek vyrobiť pre akúkoľvek chorobu s definovaným obrazom. Svoje lieky nazval Second Simillimum, druhým podobným, ktorý zodpovedá totalite choroby a dopĺňa prvé simillimum, ktoré je vhdoné na totalitu pacienta.

Samotný proces výroby Peter nikdy plne neodhalil. Hovoril o napojení na životnú esenciu Bytia, o práci s vedomím ako poľom. Sourcemedicine.zone, sesterská organizácia ARHF pre Západ, tento princíp rozvinula. Pôvodný názov PC remedies (Peter Chappell) bol neskôr rozšírený o paralelný názov Source Resonances (SR). Obidva sú zameniteľné. ARHF v Afrike používa stále PC, lebo pod ním sú napísané všetky manuály a videá pre afrických zdravotníkov. Ekosystém týchto liekov dnes pokrýva infekčné choroby, traumu, chronické stavy. Niektoré sú dostupné v podobe vodnej tinktúry z troch európskych lekární (Helios v UK, Hahnemann Apotheek v Holandsku, Apotheke z. heiligen Florian v Rakúsku), iné v podobe zvukových rezonancií.

Dáta z terénu

Van der Zee v článku píše o troch hlavných líniách.

HIV/AIDS. Komparatívna štúdia v Keni (2017–2018) v troch skupinách. ARV samotné, ARV s PC1, PC1 samotné. Šesťmesačné sledovanie. Skupina s PC1 samotným mala konzistentne najlepšie výsledky vo vzostupe CD4 (priemerný nárast 19,81 % oproti 2,48 % pri ARV) aj v poklese vírusovej záťaže (53,35 % oproti 34,63 %). Štúdia nebola randomizovaná. Čísla sú robustné a zhodujú sa s pozorovaniami z roku 2002 a neskôr vo viac ako desiatich krajinách.

Malária. Šesťročná epidemiologická štúdia v Bukavu (Kongo) na populácii cez 370 000 ľudí. Liek PC240m bol distribuovaný v zdravotných oblastiach 1 až 5. Oblasti 6 až 10 slúžili ako prechodová skupina. Oblasti 11 až 13 ako kontrola. V roku 2023 zaznamenali oblasti s PC240m 80% pokles úmrtí detí mladších ako päť rokov v porovnaní s rokom 2018. Sociálna návratnosť investície dosiahla 40 dolárov v zdravotných úsporách na každý dolár vložený do prevencie.

LEAP. Zvuková forma rezonancie pre školy. Informácia vtlačená do hudby, púšťa sa deťom na začiatku vyučovania. V šestnástich školách klesla absencia z 13,22 % na 4,56 % počas jedného školského roka. Škola Marega Primary School po štyroch rokoch programu skončila ako druhá najlepšia základná škola v Keni v štátnych skúškach.

Tieto dáta nie sú peer-reviewed RCT. Sú to terénne štúdie, ktoré van der Zee tak aj prezentuje. Ich váha spočíva v rozsahu (státisíce ľudí, dvadsať rokov), v konzistencii (rovnaké výsledky v rôznych krajinách u rôznych tímov) a v tom, že sú overené merateľnými ukazovateľmi: počet úmrtí, hospitalizácie, CD4, vírusová záťaž, výsledky štátnych skúšok.

Teoretický rámec: voda nesie informáciu

Van der Zee označuje celý prístup ako Information Medicine. Robí to vedome, aby obišiel ideologickú bariéru okolo slova homeopatia. Teoretická základňa stojí na troch pilieroch.

Prvým je výskum Geralda Pollacka o štvrtej fáze vody (exclusion zone, EZ). Voda v blízkosti hydrofilných povrchov, čo zahŕňa väčšinu vody v bunkách, tvorí štruktúrovanú mriežku podobnú tekutému kryštálu. Táto mriežka môže ukladať informáciu modifikáciou polôh atómov kyslíka a vodíka. V ľudskom tele tvoria molekuly vody 99 % všetkých molekúl. Voda v tomto svetle prestáva byť pasívnym rozpúšťadlom.

Druhým pilierom je kvantová biológia (Al-Khalili, McFadden) a koncept koherencie ako kvantového fenoménu udržujúceho životné procesy. Choroba sa tu chápe ako pokles koherencie, nárast entropie. Liečenie znamená dodanie informácie, ktorá obnoví koherenciu.

Tretím sú práce Manzaliniho, Galeazziho, Marca Henryho, Madla a Renatiho o kvantovej elektrodynamike a vode. Ponúkajú mechanistický rámec pre to, čo homeopati pozorujú už dvesto rokov.

Tento rámec je hypotetický a treba to povedať otvorene. Konečne sa však objavujú seriózni fyzici ochotní hľadať mechanizmus pre javy, ktoré klinika dokumentuje.

Most k tomu, čo robíme v QF

Tu sa téma dotýka jadra Quintessence Fora.

Owen Barfield popísal vývoj ľudského vedomia ako pohyb od pôvodnej participácie cez oddelenie subjektu od objektu k tomu, čo nazval finálnou participáciou. Ide o vedomé spolutvorenie skutočnosti, kde človek a svet už nie sú dve oddelené entity. Klasická homeopatia pracuje presne v tomto móde. Hahnemannova vitálna sila, Scholtenove rastlinné fázy a minerálne periódy a štádia, Sankaranov životný základný pocit (vital sensation) a signatúra ako vzorec hlbokej štruktúry sveta. To všetko predpokladá svet, ktorý hovorí, a vedomie, ktoré počúva. Materialistická paradigma takýto svet a priori vylučuje.

Bernardo Kastrup vo svojej analytickej obhajobe idealizmu argumentuje, že hmota je prejavom vedomia, nie naopak. Federico Faggin dospel k podobnému záveru cez kvantovú informáciu. Iain McGilchrist popisuje, ako sa západné myslenie uzavrelo do módu ľavej hemisféry, ktorá vidí izolované objekty, a stratilo prístup k pravej, ktorá vníma vzťahy a celky.

Chappellov životný príbeh do tohto rámca prirodzene zapadá. On sám svoju metódu nepopisoval iba inžiniersky, hoci pôvodne bol raketovým inžinierom. Popisoval ju cez vedomie, cez napojenie na zdroj. Africké dáta, ktoré van der Zee zhromaždil, sú v tomto kontexte dôležité z konkrétneho dôvodu. Ukazujú, že keď sa pracuje s informáciou (vtlačenou do vody alebo zvuku) na úrovni celkového obrazu choroby, organizmus reaguje. Reaguje merateľne, opakovateľne, vo veľkých populáciách. Idealizmus z toho priamo neplynie. Plynie z toho vecnejšie pozorovanie: informácia má kauzálnu silu na biologickej úrovni, čo materialistický rámec nedokáže vysvetliť.

Otvorené otázky

PC technology nie je klasická konštitučná homeopatia. Predpisuje sa kolektívne, podľa epidemického obrazu, individualizácia chýba. Klasický homeopat to môže vnímať ako redukciu. Ale pre van der Zeeho je nevyhnutná cesta. V subsaharskej Afrike, kde na milióny ľudí pripadá hŕstka homeopatov, sa individuálne predpisovanie jednoducho nedá uskutočniť.

Stojí za úvahu, či PC remedies sú hraničný prípad rovnakého princípu, alebo paralelná línia, ktorá má vlastnú vnútornú logiku. Sám Chappell svoje lieky nazýval Second Simillimum, čo naznačuje, že vedome posúval Hahnemannov rámec. Ešte pozoruhodnejšie je jeho neskoršie zistenie. Pri pokuse zaviesť PC lieky v Európe a USA do liečby chronických chorôb, ich účinnosť klesla. Fungovali iba v kombinácii s individualizovanou klasickou homeopatiou. V Afrike fungovali. Ale na Západe nie. Na to, aby prestali dobre účinkovať, stačilo to, že Afričan študoval v Európe alebo mal za manželku Európanku. Toto poznanie je dôležité a stojí na ňom celá ďalšia úvaha o povahe metódy.

Mechanistická hypotéza o vode je perspektívna. Súčasne nejde o etablovanú vedu. Klinická účinnosť a teoretická báza sú dve rôzne otázky a nemali by sa zamieňať.

Záver

Van der Zeeho článok je hodnotný z dvoch dôvodov. Po prvé dokumentuje, že informačná medicína funguje v poli, na úrovni populácií, s objektívnymi epidemiologickými ukazovateľmi. Po druhé otvára priestor pre vážnu diskusiu o tom, čo sa deje, keď voda nesie informáciu a organizmus na ňu odpovedá.

V QF nás zaujímajú obe roviny. Klinika, lebo liečime. Paradigma, lebo žijeme v dobe jej premeny pohľadu na svet. Africké dáta sú dnes jedným z najsilnejších empirických argumentov, ktoré máme k dispozícii pre to, že nová paradigma už nie je špekulácia. Je popisom sveta, ktorý funguje.

Petrov odkaz nesie ďalej Harry, ARHF a tisíce afrických zdravotníkov. Pre nás na Slovensku je dôležité aj to, že klasická homeopatia tu existuje vďaka jeho rozhodnutiu z roku 1992 prísť učiť do krajiny, ktorá vtedy o tomto svete nič nevedela. Ďakujem, Peter. Ďakujem, Harry.

Plný článok Harryho van der Zeeho (PDF, anglicky, 12 strán) si môžete stiahnuť nižšie, z tohto linku:
Amma Resonance Healing Foundation

Harry van der Zee je holandský homeopat, lekár, bývalý šéfredaktor časopisu Homœopathic Links (1996–2018), spoluzakladateľ ARHF, autor kníh Miasms in Labour (2000) a Homeopathy for Birth Trauma (2007), a spoluautor knihy Homeopathy for Diseases (2012, s Petrom Chappellom). Kontakt: harry@homeolinks.nl. Web ARHF: https://arhf.nl. Web Source Medicine: https://sourcemedicine.zone

Vladimír Petroci, MUDr., je homeopat s 35-ročnou praxou, riaditeľ Slovenskej akadémie klasickej homeopatie a zakladateľ Quintessence Fora.