Slovenská akadémia klasickej homeopatie

Prípad – Jana Kováčová

42-ročná žena prichádza na konzultáciu v máji 2019.
Trápia ju malé bradavičky, ktoré sa jej pred ôsmimi mesiacmi objavili na ukazováku a prostredníku pravej ruky.

Čo sa dialo vo Vašom živote pred ôsmimi mesiacmi?
„8-ročný syn ma trestá za všetko. Má obsedantno-kompulzívne prejavy. Iba mne robí až tak zle. Ničí mi život, robí mi napriek. Je agresívny, škriabe ma. Potom som aj ja agresívna. Vždy prekročí moju hranicu. Nepomáha mi byť pokojná, cítim sa ako hrozná osoba. Alebo napríklad umyjem riad a on ho umyje po mne. Veľmi ma to trápi. Myslím si o sebe, že som dobrá matka. Veľa o synovi rozmýšľam, všetok čas venujem jeho vývinu. Možno ho až dusím svojou pozornosťou.“

Akú máte povahu?
„Príliš rýchla som - ako raketa. V chvate robím, všade utekám. Mám rýchle myslenie a som úspešná v živote. Ostatní sa na mne smejú – je naspeedovaná? Pijem veľa kávy. Na pol hodinu mi dá veľa energie. Učím anglický jazyk na bilingválnom gymnáziu a robím aj úradné preklady. Rada mám veci pod kontrolou, pripravené, ale aj dobre improvizujem. Ak mi nevyhovuje miesto, tak ho mením, neznášam rutinu.
Chcem vedieť povedať nie – bez obhajovania. Ani kamarátke nie som schopná povedať nie. Mám mäkkú povahu a syn práve tu cíti rezervu. Strašné výčitky mám ak poviem nie – akoby nebola možnosť niečo odmietnuť.
Začalo to keď môj otec zomrel násilnou smrťou.“

Povedzte viac o detstve.
„Mala som pekné a hravé detstvo. S otcom som mala duševné spojenie. Bol učiteľ. Násilie nebolo u neho spojené s alkoholom, ale s nedostatkom alkoholu. Ak mal absťák, tak bol násilný, rozbíjal veci a kričal. Vtedy to nebol otec ale démon alkoholu v ňom. Napr. rozbil okno alebo hodil stoličku do dverí. Venoval sa nám, ale ani po liečeniach sa nevedel vrátiť do bežného života. Keď som mala 18 rokov spadol do rieky, podľa mňa to bola samovražda.
Nepodporovali sme ho v rodine. Nechápali sme, že to je ťažká choroba. Mama mu nedala lásku. Po jeho smrti sme zostali bez prostriedkov. Otcov brat nás obral o majetok. Starí rodičia otca vydedili, lebo bol alkoholik.“

„Štyri mesiace po otcovej smrti som študovala v Bratislave jazyky. V električke som sa spoznala s cudzincom – Arabom. Osamelá som sa cítila, mama nevedela fungovať rok po otcovej smrti. Cudzinec bol odo mňa o 23 rokov starší, tvrdil mi, že len o 15. Šla som za ním do zahraničia. Upla som sa na neho ako na otca – stabilný bol a učil ma. Potom som zrazu začala mať nároky ako dospelá žena. Milovala som ho nadovšetko. Na striedačku sme žili v zahraničí a na Slovensku. Bol záchranárom na pláži a ja som mala sedieť doma. Mohol o mňa prísť, tak žiarlil. Ja som dobručká, ale ak mi niekto siaha na krk, tak som dračica. Ziapem a rozbíjam veci vtedy. Ja som mala za neho firmu zakladať, lebo on ako cudzinec nemohol. Po deviatich rokoch som to ukončila, celé tie roky sľuboval, že sa na Slovensko presťahujeme natrvalo. Žila by som so starým človekom a kvôli veku sa nám dieťa nedarilo. Len svoj zdravotný stav riešil. Nechcela som žiť v cudzej krajine, uväznená som tam bola.“

„Silné racio mám. Po návrate som si manžela synteticky vybrala – nech je Slovák a v mojom veku. Poskytol mi zázemie, stabilitu, financie. Ale chýba duševná spojitosť, nemá vzťah k spiritualite, míňame sa ako rovnobežky v priestore.
V ťažkej situácii mi nikdy nepomohol. Že ho nemám so svojimi ťažkosťami zaťažovať. Len som s ním zdieľala priestor. Nemá empatiu, je ako skala. Vstávala som o štvrtej ráno aby som šla do práce. On vyspával ako nezamestnaný, hral sa počítačové hry a o syna sa vôbec nestaral. Mám pocit, že dlží mi niečo, nerobí čo mal. Investovala som do vzťahu, on nie. Mamičkár to je. Aj sa ma zastal, ale ak mal chrípku, tak zháňal mamičku. Jeho mama je manipulátor, so všetkým pomáha, syna mi ešte aj na prsník dávala. Morálny aspekt je dôležitý u mňa. Mám vnútorný konflikt v sebe – nemám právo mu rodinu ukradnúť. Samoživiteľky sú hendikepované.
Ja som si ho vlastne ani nechcela zobrať za manžela. Lebo som sa nechcela rozviesť. Presťahovala som sa k nim. Na dedinu do obrovského domu. V minulosti patrili k zemanom a na dedine aj dnes sú klany. Ich starosvetským životom z 19. storočia som musela žiť. Ale ja som z intelektuálnej rodiny. Ocko, mamka aj starká boli učitelia. U nás sa vždy hodnoty zdôrazňovali: knihy, politika, umenie, kultúra, výlety do Tatier. U svokrovcov sa zrazu varenie a bravčová masť riešili. Nepraktická som pre nich bola. Nič som pre nich bola, ale ja svoju hodnotu poznám.
Rozhodla som sa odísť. Všetko som potichu pochystala, prehlásila syna na inú školu a potajme zo dňa na deň som odišla späť domov. Ak by to manžel vopred zistil, tak by ma nepustil z domu. Teraz na svojej matke som závislá. Exmanžel moju pozornosť odvtedy vyžaduje.“

Čo by ste chceli najviac vyriešiť?
„Najväčší problém je syn. Všetko naraz som mu chcela dať. Dvojmesačného som ho farby učila. Ako 3-ročný mal zmeny nálad. Kúpila som mu čo chcel a ani na to nepozrel, povedal, že hnusné to je. Mám byť agresívna, alebo akú stratégiu mám mať? Ak rodič použije fyzickú silu tak prehral. Mám ignorovať zlé správanie – ale on siaha na veci, kt. sú mi vzácne – krištáľovú vázu chce o zem hodiť. Aj nožom na mňa zaútočil. Psychologička povedala, že chce aby som sa trápila. Neje aj tri dni. Ale ak je dobre tak povie, že ma má rád.“

OA: pruh po cisárskom reze, krátkozrakosť
RA: rakovina, 2 samovraždy, alkoholizmus

chute: mäso, sladké, teplé varené jedlo
Zimomrivá.
..................................................................

Zuzana Bisáková - Krátky prípad podľa Vijayakara:

53 ročný muž-
predposledný deň dovolenky ho začalo bolieť hrdlo. Povolaním je učiteľ, celú dovolenku bol veľmi priateľský, snažil sa vymýšľať program, aby sa všetci dobre cítili. Ešte pred raňajkami si každé ráno chodil zaplávať, chodieval si zakopať do svojimi synovcami futbal, potom sa venoval svojej žene na pláži. Chcel, aby všetkým bolo dobre. Celý čas bol veľmi priateľský s úsmevom na tvári.
Predposledný deň vyšiel z izby neskôr. Všetkých prekvapil, že ráno nemal odplávané svoju trasu. Bol nezvyčajne tichý. Myslela som, že má cestovnú horúčku, predsa na druhý deň ho čakala 1000 km cesta autom domov.
Spýtala som sa ho, či ho niečo trápi a on z výrazom trpiteľa odpovedal, že ho začalo bolieť hrdlo. Bol otvorený ponúknutej homeopatickej pomoci. Bol zadumaný. Bol vo svojej hlave, mala som pocit, že rieši veľa vecí. Deti pobehovali po terase počas nášho rozhovoru, naťahovali sa o niečo. Bol tichý, aj keď sa snažil usmievať, keď niekoho zbadal, bol to smutný úsmev.

...........................................

Video záznam zo stretnutia: https://vimeo.com/432916874
Heslo: 548797af