Pacient: Dievčatko s copami. 13 rokov
Navštevuje špeciálnu školu pre autistické deti. P: Mama, prečo sa tie tety smejú? M: Usmievajú sa na teba. P: Nechcem tu byť. M: Prečo? P: Lebo. Môžem sa doma hrať s obľúbenou hračkou? M: Áno M: Narodila sa ako zdravé dieťa, po očkovaní v 3 mesiacoch prevrieskala celú noc ale doktorka povedala, že to je normálne, mala vysokú horúčku a kŕče. Ale v 6 mesiacoch sme si všimli, že zaostáva vo vývoji. Bola opatrná a bála sa chodiť, bála sa nových vecí. Nerozprávala, začala rozprávať ako 4 ročná a naučila sa to cez opakovanie celej rozprávkovej knižky.
Pozorovanie: (drží mame ruku, mimovoľne sa smeje, stále hýbe rukami, má ich zohnuté v lakti a robí krúživé pohyby lakti a v zápästiach, (hlavne pravú) vystiera ruku alebo niekomu zo študentov alebo doktorovi kýva, z času na čas sa pokúša upútať tým mávaním pozornosť, robí to počas celého vyšetrenia).M: Nemá rada prudké pohyby a zvuky. Keď začala chodiť do špeciálnej školy chodí tam rada. Vývoj ide pomaly a má veľa strachov a neistoty.
D: Strach z čoho? M: Z nečakaných pohybov, hluku, z prudkého pohybu, neočakávanej hudby. D: Čo vtedy robí? M: Snaží sa utiecť. Do vedľajšej izby. Chce byť sama a začne plakať. Hudbu vo všeobecnosti má rada ale hlasitosť musí byť malá. Keď ju ja zvyšujem, vie, že to zastavím keď mi povie, ale keď by tú hlasitosť zvyšoval niekto iný, pôjde preč. Keď sa zľakne, plače ale len tichučko. Len jej tečú slzy. D: Idete k nej vtedy bližšie? M: Ona ma neobjíme ale chce aby som bola pri nej hneď. Niekedy stačí keď ma chytí za ruku a je dobre, niekedy plače veľmi dlho. Zastaví sa a plače, znovu sa zastaví a znovu plače, keď ju ubezpečíme, že je to v poriadku. Najväčší problém sú epileptické záchvaty. Keď mala 9 rokov, boli sme na svadbe a tam niekto nečakane pustil silno hudbu, ona sa veľmi zľakla, začala plakať a keď sme vyšli von, upadla do bezvedomia. Nemala vtedy kŕče. Najprv jej bolo len zle od žalúdka.
(Išla k oknu a rozpráva tam sama so sebou)
Vďaka homeopatii sa nám podarilo natiahnuť obdobia medzi záchvatmi z 2 týždňov na 2 mesiace ale má viac záchvatov za sebou. Naposledy mala záchvat, pri ktorom sa udrela a musela ísť do nemocnice, tam nám potom dali na tú epilepsiu alopatické lieky. Istý čas mala bezlepkovú a bezmliečnu diétu. Mali sme veľa homeopatických liekov. Naposledy Pulsatila 30CH v januári. Mne sa zdá, že zmena je po každom lieku, je to pre ňu prísun energie. Mala aj vyrážky na tvári. Hovorí „poďme domov“ keď je v neznámom prostredí. V našej rodine je vždy uprednostňovaná, ku súrodencom sa správa pekne. Keď nie je po jej, bude otravná, opakuje to stále dokola. D: Potom ako jej splníte jej požiadavku, okamžite má druhú alebo to chvíľu drží? M: Drží. Keď jej niečo sľúbim, musím to splniť. Poviem jej len „potom to urobíme ako ty chceš“, ona nemá pojem o čase. Vždy keď sa opýta na to, poviem jej „potom“ a stále to musím opakovať. Keď je ráno rozhovor o hračke, najprv na mňa tlačí a potom na to trochu zabudne a znovu sa pýta. Nezabudne na to kým to neurobíme. Keď sa to uskutoční je spokojná a šťastná. Nie je to ani tak jej požiadavka, skôr ja ju tak motivujem, že jej niečo sľúbim. Keď jej niečo sľúbim, ona urobí tú protislužbu na ktorej sa dohodneme. Napríklad, keď si pekne poupratuješ izbu, kúpim ti knižku. Rada číta. V poslednom čase má rada obrázky mužov, ktorí sa o seba nestarajú, bezdomovcov, žobrákov a pod. aj inak ju priťahujú takí ľudia. Pred pol rokom v zime ju obťažoval jeden muž, hrala sa na ihrisku trošku ďalej odo mňa. Len som počula ako volá na mňa mama... keď som prišla, povedal, že mám peknú dcéru a odišiel. Ona mi potom povedala, že jej ten ujo rozopínal vetrovku. Ju tí ľudia priťahujú lebo na ulici sú k nej milí. Ona im povie ahoj a on povie ahoj, tak ona si to zapamätá. Jej sa páči tá reakcia toho človeka na ňu. Ona až potom začne koketovať. D: Ako vie rozlíšiť bezdomovca od normálneho človeka? M: Ona vidí, že sú iní a ľutuje ich a možno sa s nimi aj nejako stotožňuje. V určitom čase hľadala v časopise vojakov, krv, utrpenie a podobne. Keď sa jej niečo stalo, nejaké zranenie na nohe, stále mi to ukazovala a chcela aby som to zalepila. Potom tie leukoplasty chcela ako hračky, lepila si ich hocikde. D: Ako ukážete vy svoj temperament počas choroby? M: Chcem len spať a byť prikrytá perinou a aby ma nikto nevyrušoval. D: Je aj ona taká v chorobe? M: Ona je väčšinou veľmi blízko pri mne, aby získala moju pozornosť. Niekedy ma poprosí aby som ostala pri nej, a poviem jej že nemôžem, že prídem neskôr, ona to akceptuje a počká na mňa, síce ma volá, ale čaká. Bojí sa psa lebo šteká. Ale keď nešteká, je to ok len nesmie robiť prudké pohyby. Má radšej zajačiky alebo mačky. V noci spíme spolu, ale zaspáva sama, čaká na mňa kým prídem. Keď prídem spýta sa ma, či ju ľúbim, ja poviem áno a potom spí. Spím pri nej lebo sa bojím aby v noci nedostala záchvat. Nie preto že by to ona vyžadovala. D: Ked idete do obchodu, musí sa vás držať? M: Nie, len keď cíti nejakú neistotu. V obchode chce sama nakupovať a hľadá nejakého muža, ku ktorému by išla bližšie. Vidím na nej aká je rozrušená. Ona ho potom ani neosloví len chce byť pri ňom blízko.
Analýza: D: Prečo som sa pýtal na mamu? Zistil som, že vo veľa prípadoch sa deti správajú rovnako ako matka keď je chorá. Pri deťoch, ktoré majú psychické problémy, sa pýtam na symptómy matky pri akútnej chorobe. Dieťa chce ísť len k matke, otca ignoruje.
Predpis: Keď spojíme tieto dve správania mamy a dcéry, dostaneme GELSEMIUM 3CH. Odporúčam 3CH, podať len raz a čakať tri mesiace a potom zhodnotiť stav, či sa niečo zmenilo. Či ešte stále chodí za mamou a dobiedza alebo čo robí, ako sa správa. Keby sa niečo stalo, dať vedieť Dr. Sehgalovi. Ak by sa objavili kŕče, môže to znamenať, že keď liek začne fungovať, prestanú fungovať antiepileptiká a telo sa začne starať samé o seba. Š: Prečo taká malá potencia? D: Lebo nechcem vidieť zhoršenia. Š: Nemyslíte, že antiepileptiká môžu zrušiť účinok tých liekov? D: Nie, skôr si myslím, že je to opačne, naše lieky zničia účinok antiepileptík. Sú to len chemické lieky, výjdu z tela močom. Po 24 hodinách tam už nie je ani stopy. Ale pri homeopatikách to tak nie je. MIND - CLINGING - children; in - mother; child clings to the (dieťa visí na mame ako čerešňa na strome) MIND - DISTURBED; averse to being (nechce byť vyrušovaný) MIND - FEAR - falling, of (strach z padania) MIND - LIGHT - desire for (túži po svetle)
SYSTÉM OTÁZOK PRI VYŠETROVANÍ PODĽA ROH METÓDY Prvá otázka pri vyšetrení je: Ako ste prišli? Na základe odporúčania. Koho? Otec, mama, pacient, doktor. Čo vám povedali? Povedali, že ste dobrý doktor, že ste vyriešili veľa prípadov. Veríte tomu? Verím. – Prečo? Lebo verím (tento človek ľahko uverí – naivný, dôverčivý = mind - naive) Nie, nikto mi nič nepovedal, sám som si vás našiel a zavolal. Ako ? Cez internet. Alebo sa spýtal priateľa, či niekoho nepozná. Koľko info máte o mne? Len som vás našiel a prišiel. Prečo ste pozerali na internet? Je tomôj zvyk že veci hľadám na internete. Keď mi doktor povedal, že mám taký problém hneď som o tom čítal a zistil som, že mi môže pomôcť homeopatia. Tak som hľadal homeopata. (mind - light, desire for; curious; inquisitive) Akú má potrebu, prečo prišiel? Potrebujem vašu pomoc. Chcem aby ste ma vyviedli z tohto problému. Mind - desire to be carried. Alebo povie, chcem žiť, byť zdravý, chcem mať radosť, už mám toho dosť, nemôžem už tolerovať ten problém. Mind - Life desire, Čo si myslí o svojom probléme? Je liečiteľný alebo nie? Nemyslím na to stále ale keď mám bolesti, myslím na smrť. Nie stále ale keď sa ma na to priateľ spýta, myslím že je to vážny problém. Pacient môže mať pozitívny alebo negatívny aspekt. Ako to ovplyvňuje jeho život? Cítim sa vo veľkom strese, stále myslím na ten problém, vidíme úzkosť alebo povie, že má zmeny nálad, pocit, že ide plakať, koncentrácia je slabá, moja pamäť je slabšia. Pýtame sa na temperament. Či je smutný alebo veselý, aký má tá choroba dosah na jeho myseľ. Hnev, podráždenosť pri bolesti odmietavá nálada, nechce byť dotknutý. Predtým som sa netrápil tým čo poviem keď sa ma niekto niečo spýta ale teraz keď som chorý a niekto sa ma niečo spýta nechcem nikomu odpovedať. Mind- disturbed, aversion to be Zaujímajú nás len problémy, ktoré sa objavili spolu s chorobou. Ako ho ovplyvnila tá choroba. Aké zmeny sa v ňou udiali na duševnej aj fyzickej úrovni. Napríklad pani povie, odkedy som chorá, začala som sa odporne správať k deťom. Nepoužijeme príznaky, ktoré nie sú priamo spojené s chorobou. Keď napr. povie, nikdy som necítil lásku môjho otca, je to pre nás dôležité len vtedy keď to spája so svojou chorobou, povie, nikdy ma to netrápilo ale teraz na to musím stále myslieť.
|
|