Slovenská akadémia klasickej homeopatie

Vážení kolegovia,
našla som vo svojom archíve jeden článo o tom Ako nerobiť homeopatiu. Sú to postrehy lekárky Dr. Margaret Tylerovej, článok bol publikovaný v roku 1912. Veľa počúvame ako homeopatiu úspešne robiť a tu je pohľad z druhej strany, a hlavne osobné skúsenosti homeopatky z obdobia ke´d si uvedomovala aké chyby robila.

Ako to nerobiť
Dr. Margaret Tylerová
Tento článok bol prvýkrát publikovaný v časopise “The Homoeopathician” vo februári roku 1912. ( toto je skrátená verzia článku)

Dr.Kent, Dr.Gibson Miller a mnoho ostatných vám na základe svojej práce a dlhoročných skúseností môžu povedať, ako sa to robí. Cítim, že som prinajmenšom rovnako tak spôsobilá – na základe skúsenosti mnohých rokov, kedy som predpisovala nesprávne lieky a veľakrát neuspela, – vám vysvetliť, ako sa to nerobí. Mávala som skvelé záblesky osvietenia a radosti – keď som vybrala správny liek, ktoré boli natoľko silné, že ma boli schopné pri mojej optimistickej povahe dlho udržovať v nadšení, ale súhrnom sa celé moje vtedajšie pôsobenie, úspechom nazvať nedá, a pretože to mnohým z vás môže pomôcť, poviem vám prečo.
Homeopatia, ako ju poznám ja aj vy, by mala fungovať a skutočne funguje. Ale ja som liečenie nevzala za správny koniec, moje predstavy boli v mnohom neotesané, moje metódy sa nepodriaďovali žiadnym zákonom, nebola som vo veci príliš skúsená, takže moja práca bola tak trochu kŕčovitá. Určitá sila tu však bola, ako dokazovali ony záblesky, keď som trochu obzrela, ale nemohla som na nej vždy s určitosťou stavať, alebo ju donútiť, aby pracovala isto a ticho v môj prospech – lebo sila vždy funguje pre tých, ktorí chápu prostriedky, ktoré majú v rukách, a vedia rozoznať ich zákonitosti a obmedzenia, rovnako tak ako osobitosti ich prejavov. Krátko povedané, ja som nikdy nemala svoju vlastnú filozofiu... a aby som vám pravdu povedala, ani som nevedela, že by som sa nejakej mohla naučiť a bez vlastnej filozofie človek síce môže používať homeopatické lieky, dokonca i homeopatickým spôsobom, ale to ešte neznamená, že je homeopat. Takýto človek nikdy nedosiahne jednotných a uspokojivých výsledkov. Dokonca ani nerozozná dôležitosť výsledkov, ktorých dosiahol, a nevie, ako s nimi naložiť.
Ak sa chceme stať majstrami, musíme vedieť načúvať
Zapamätajte si, že jedna z vecí, ktoré vyžaduje sila, je poslušnosť. Elektrina je obrovská sila a o jej existencii nikto nepochybuje. Ale ak chceme túto silu využiť, musíme s ňou zachádzať určitým spôsobom, poslušne, musíme ju viesť jej vlastnými spôsobmi a podrobiť sa jej charakteristickým zvláštnostiam, každej z nich. Až potom sa s ňou lepšie zoznámime a objavíme ju. Len cez vernú poslušnosť, podriadenú tejto sile, ju môžeme ovládnuť tak, aby fungovala v prospech človeka, aby bola jeho otrokom. To isté platí o homeopatii. Neexistujú okamžité a spoľahlivé metódy. Žiadna veľká sila nefunguje bez jasných zákonov a obmedzení, s ktorými vždy musíme počítať, lebo neuspejeme. Aby ste mohli spoľahlivo liečiť, musí byť v poriadku vaša metóda. Predpisovanie na chorobu
Súdim, že pre homeopata je prvým fatálnym omylom, keď určí chorobu a vyberie príslušný liek. Skrátka, pokiaľ máte homeopatiu využiť v plnej miere, budete sa musieť naučiť liečiť jednotlivé prípady. Pokiaľ chcete byť úspešní, a to pokiaľ možno často, budete sa musieť prestať sústrediť na chorobu a venovať svoju starostlivosť pacientovi. Nemali by ste si povedať: “Toto je reumatický prípad a ja skúsim Rhus, pretože Rhus je veľmi dobrý liek na reumatické problémy”, ale: “Toto je pacient Sépia, a čokoľvek ho trápi, potrebuje Sépiu a žiadny iný liek.” Panebože, keby som len toto bývala vedela od samého začiatku! Kvôli vám samotným, aby nikdy nedošlo k tomu, aby ste si povedali: “Skúsil som homeopatiu v tom a v tom prípade a ona nezabrala.” Pamätajte si, že ste to boli vy, kto neuspel, nie homeopatia. Ona sila tu po celú dobu existovala, vám sa iba nepodarilo ju správne aplikovať. Keď toto poviete niekomu, kto vie, o čo ide, zamyslene sa na vás pozrie. Práve ste odhalili svoje vlastné nedostatky.
Príliš časté opakovanie
Druhým fatálnym kameňom úrazu je mystické označení “t.d.s.” – ter die sumendum (ktoré znalí veci používajú pre placebo). Mám dojem, že pohrávanie sa s myšlienkou placeba dokonale skazilo viac vynikajúcich homeopatov v rozpuku, než si dokážeme predstaviť. A hneď vedľa patrí rovnako škodlivá, absurdná formulácia, ktorú bez ľsti používajú tí, ktorí si naivne predstavujú, že vykonávajú vysoko kvalitnú homeopatii, a totiž výrok: “raz týždenne”. Keď som bola na počiatku svojej neúspešnej kariéry nesprávnych receptov, všimla som si, že každý predpisoval lieky “t.d.s.” – aspoň pre chronické prípady. Zamyslite sa nad tým! Pretože som sa nikdy nenaučila predpisovať správne, spadla som strmhlav priamo do pasce. Moja matka márne protestovala – učila sa totiž robiť dobrú homeopatiu ešte za starých dobrých časov. “Je úplne nesprávne,” hovorievala mi, “podávať lieky týmto spôsobom, a ešte po dobu niekoľkých týždňov. To nie je žiadna homeopatia. Ihneď, akonáhle dôjde k zlepšeniu, musíš ho prestať dávať, a zopakovať ho môžeš jedine až za nejaký čas, keď sa vrátia nezmenené symptómy.” Ale “t.d.s.” bolo všade pravidlom, v ktorom som pokračovala, aby som sa zlepšila. Pretože som vedela, ak pracujú potencie, predpisovala som tridsiatky a dvestovky trikrát denne alebo aspoň raz až trikrát týždenne, ako ma práve napadlo, bez toho, aby som tušila, ak chcem hrať hru na “t.d.s.”, musím aplikovať liek len v nízkej potencii, snáď 3 D, kde nie je dosť kvantity, aby spôsobil vplyv surové látky, ani dosť prenikavej sily k liečbe hlbokého a trvalého problému. Avšak ešte horšie bolo, že som ostatných viedla k tomuto istému omylu, že som ich nútila predpisovať vysoké potencie. Vždy ma prekvapilo – a pýtala som sa prečo –, keď po predpísaní dobrých liekov prišiel pacient po troch dňoch fantastického zlepšenia s tým, že sa mu choroba nie len zhoršila, ale sťažoval si ešte na ďalšie príznaky. Nasledoval ďalší recept – s rovnakým výsledkom. Vždy sa to zlepšilo, potom zhoršilo, niekedy v inom smere, avšak pacient sa nikdy, nikdy nevyliečil
Páni, týmto spôsobom môžete pracovať celé roky, môžete liečiť pacienta, pokiaľ nezomrie. Vždy vám prepáči zhoršenie svojho stavu v mene nádeje prvých troch dní. Úspech bude pripísaný vám a neúspech na vrub choroby. Môžete sa dostať do bludného kruhu pravidelného opakovania: zlepšenie, efekt lieku, nový liek – odstránenie symptómov, nový symptóm lieku, nový liek na jeho potlačenie – ďalšie zlepšenie, zhoršenie, a znovu ďalší liek na podobné symptómy, ako bol tie predtým, rýchle zlepšenie, a tak to bude pokračovať (pokiaľ budeme ďalej liečiť týmto idiotským spôsobom). Bude nasledovať rada ďalších symptómov, na ktoré znovu predpíšete ďalšie lieky – zatiaľ, čo homeopatia sa vo vašej mienke prepadá kamsi do hĺbky a vaši mladší kolegovia sa divia, kam sa stratilo vaše nadšenie. I v týchto dobách chabých znalostí som mohla urobiť kus dobrej práce, keby som bývala poslúchla svoju matku a zaprisahala pacienta: “Okamžite, ako sa vám uľaví, prestaňte liek brať a začnite znovu, len keď sa váš stav rapídne zhorší.”
Použitie repertória
Ale to všetko nebola len má fantázia a odvážny experiment. Skutočne som sa snažila na svojich prípadoch pracovať a verila som tomu, že neúspech bol spôsobený tým, že som vybrala nesprávny liek –čo nebola vždy pravda. Hodiny a hodiny som sedela nad svojimi prípadmi a drela – a to všetko úplne nadarmo! Dokiaľ sa naši lekári nevrátili z Ameriky, nikto my nikdy nepoučil, ako rozpoznať tých niekoľko symptómov nedoziernej hodnoty v individuálnom prístupe k pacientovi. NIKTO mi nikdy neukázal, ako vyberať lieky a minimalizovať prácu tým, že začnem s určitými obecnými symptómami, ktoré sú na pacientovi zrejmé. Nemala som ani tu najmenšiu predstavu o tom, ako pracovať ekonomicky bez veľkej driny. Začala som trebárs tým, že som si napísala perfektný zoznam liekov, ktoré liečia zápchu, pokiaľ sa na ňu pacient sťažoval, a potom všetky jeho symptómy, dôležité i nedôležité, dokonca i mechanické, avšak pravdepodobne všetky zavádzajúce. Dávala som každému lieku jeho hodnotu podľa jeho typu, a nikdy som si neuvedomila (čo bolo to najdôležitejšie), či sa ten typ vyskytuje u pacienta i u lieku. Končievala som aritmetickými výpočtami. Niekedy mi vyšiel správny liek, ale ta drina bola odporná, monotónna a neprinášala očakávané výsledky. Ja som sa však nenechala odradiť. Pokiaľ na repertorizácii niečo bolo, bola som rozhodnutá to zvládnuť, a čo viac – zvládnuť to bez veľkej driny. Zašla som tak ďaleko, že som si vypracovala akýsi systém kartiček, na každú kartičku som napísala symptóm a všetky lieky, ktoré tento symptóm produkujú, som tam vypichla. Úplne som sa zničila – vytvorila som tisíc takýchto kartičiek. Stále ich ešte mám, sú ich plné zásuvky. Ale ani ony mi nemohli pomôcť, pretože celý systém bol zlý..
(POZNÁMKA: Tylerová poslala kópiu tohto kartičkového repertória Kentovi, aby ho zhodnotil. Tvrdo ju potrel. Mimo iného povedal:“...Váš kartičkový systém sú ako sériove vyrobené topánky, ktoré majú padnúť každému, bez ohľadu na to, akou má nohu. Prvou a najdôležitejšou myšlienkou homeopatie je jedinec. ZMYSLOM NAŠEJ PRÁCE JE INDIVIDUALIZOVAŤ. Vaše kartičky ničia najvyššie ideály Hahnemanna i môjho učenie, pretože sa snažia vyberať a predpisovať lieky masám, a iné každému zvlášť. Kartičkový systém ničí rast a pokrok, ktorý prichádza i v prípade začiatočníka, pokiaľ spracovává každý prípad zvlášť, skutočne každý. Dajte začiatočníkovi kartičkový systém a bude to jeho koniec. Nikdy neporastie. Nenaučí sa zachádzať s materiou medicou. Kedysi som si naplánoval podobnú schému, ale skoro som poznal, že sa musím venovať každému prípadu zvlášť a využiť repertórium na najvyššiu možnú mieru, bez toho, aby som niečo redukoval či niečo dôležitého zabudol, čím by som sa spreneveril svojmu vlastnému svedomiu. Váš kartičkový systém urobí z nádejných mužov len priemerných lékarov a zvráti pokrok, rast a vyspelosť v našich žiakoch. Neexistuje iný spôsob než používať repertórium u každého jednotlivého prípadu...” Keď človek vie, ako repertorizovať, stačí mu len asi 80 kartičiek “obecných” symptómov – a často sa mu podarí zvládnuť prípad za päť minút s tým, že sa stihne ešte pozrieť na materiu medicu. Keby som toto bývala vedela! Ale predsa len som sa niečo naučila, a totiž že som dokonale kompetentná poučiť kohokoľvek, ako sa to nemá robiť..
Ďalší spôsob, ako si zaistiť neúspech, je – v niektorých prípadoch – začať repertorizáciu (odstrániť neužitočné lieky, a tým si uľahčiť od driny) nie generáliami, ale zoznamom liekov, ktoré majú chorobu vášho pacienta. Vašou povinnosťou je vyliečiť pacienta, zbytok je už na ňom. Uveďte ho do normálu a on už nebude mať potrebu ďalších abnormalít. Zdravá podstata urobí so zbytočnými detailami krátký proces, pretože dokáže plýtvať, ale rovnako tak sa i rozvíjať. Dajte pacientovi dráždidlo, a on “vyženie” nové výhonky, ktoré sa budete márne snažiť odstrániť. Uveďte ho do poriadku a on sa začne týchto výhonkov zbavovať a urobí si vo svojom tele poriadok. Buďte si istí, že nič nepokračuje bez príčiny!
Ukvapené predpisovanie
Ďalším spôsobom, ako to nemožno robiť, je, byť rýchle hotový s predpisom lieku. Pokiaľ si dáte prácu s rozpracovaním prípadu (keď viete ako), potom sa dostanete ďalej bez akýchkoľvek ťažkostí. A naopak, pokiaľ na začiatku nevyviniete temer žiadne úsilie, dostanete sa do nekonečných ťažkostí, ktoré sa budú niekoľkokrát opakovať. Znečistili ste čistú vodu nevhodným predpisom, tak ako sa potom chcete dostať do väčšej hĺbky? Už nebudete mať k dispozícii skutočný obraz choroby, na ktorú by sedel nejaký liek. Jeden zlý predpis vyvolá sériu ďalších zlých predpisov, takže sa celý prípad môže poriadne zamotať. Pokiaľ si nie ste istí, predpíšte placebo a čakajte. Hahnemann hovorí: “Začnite s placebom na jeden týždeň v každom prípade.”
Predpisovanie behom zlepšenia
I keď ste dobre rozpracovali prípad a našli správny liek, je ešte niekoľko ďalších spôsobov, ako to nerobiť. Jedným z najkatastrofálnejších a najbolestivejších je ten, keď znovu podáme liek, napriek tomu, že došlo k zlepšeniu. Dva takéto prípady sa mi vryli do pamäti, i keď som zo začiatku len ťažko chápala, čo sa stalo, a urobila som tú istú chybu stále znovu, pretože najťažšia vec na svete je založiť si ruky do lona a nerobiť nič. Ten prípad ma od tej doby trápi.. Samozrejme “ nič nerobiť ” bolo nad moje chápanie ešte niekoľko dlhých rokov.
A to je okamžik, kedy nastupuje filozofia. To je ta chvíľa, kedy sa v homeopatii trápime kvôli nedostatku znalostí. To je ten moment, kedy mladí muži, ktorí byli vyškolení, zabodujú. Nikdy toho nebudú veľa vedieť o tom, “ako to nerobiť”, ale naučili ich, kedy to nerobiť! Lebo existuje jedno, ozaj jedno jediné pravidlo, ktoré sa hodí pre každý prípad: Pokiaľ trvá zlepšenie, nechajte pacienta na pokoji a opakujte podanie lieku alebo nad celým prípadom znovu zauvažujte až potom, ak ste si istí, že ste sa ocitli v slepej uličke.
Nikdy nepodávajte ďalšiu dávku, dokiaľ trvá zlepšenie. V akútnych prípadoch sa bude jednať (aspoň podľa Hahnemanna) o minúty až hodiny a v chronických prípadoch o dni, týždne či mesiace, podľa druhu choroby a lieku, ktorý ste predpísali. Ale pokiaľ nechcete, aby vaša práca prišla vnivoč, pokiaľ nechcete byť jeden z tých, kto “skúsili homeopatiu, ale nepodarilo sa im to“, dajte ruky preč od zlepšenia! Ďalšou krutou lekciou bol prípad srdečného zlyhania u 29 ročnej ženy, ktorá skoro potom umrela. Vidíte, že vybrať správny liek, a dokonca ani predpísať jeho správnu dávku, nestačí. Potrebujete predovšetkým filozofiu, pokiaľ chcete byť úspešný v liečbe a pokiaľ máte dostať z homeopatie všetko, čo v nej je. Bola som ako elektrikár, ktorého lampa má správne drôty a práve tak dostačujúci odpor, aby mohla jasne svietiť, ktorý vedome zdvojnásobí prúd, roztaví žhaviace vlákno ale ocitne sa v tme. Čím väčšia je sila, tím opatrnejšie s ňou musíme zachádzať, ak sa chceme vyhnúť katastrofe.
Vysoké potencie v pokročilých prípadoch
Ďalším spôsobom, ak to nerobiť, bol prípad, ktorý podtrhol strašlivé riziko vysokých potencií v pokročilom štádiu choroby. Pri pokročilom štádiu choroby, či už ide o zhubné nádory alebo tuberkulózu, kedy sa pacienti menia alebo strácajú vitalitu či veľké časti tkaniva, nás filozofia učí, že to najhoršie, čo môžeme dať pacientovi, je indikovaný liek vo vysokej potencii. Dajte mu čokoľvek, len nie toto! Niektorí z vás už sa vrtia nedočkavosťou, nechce sa vám uveriť alebo si hovoríte, že pokiaľ by ste uverili, radšej sa vzdáte homeopatie. Ale mnoho iných účastníkov tejto diskusie vám to môže potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Prídete na to, že tí, ktorí poznajú svoju prácu a vedia ako zachádzať so svojou silou, ktorí majú výsledky, sú nielen bystrými a nadšenými zástancami homeopatie, ale čas od času pocítia i akýsi pozitívny strach zo svojich liekov – z ich potencovanej formy. Pretože vedia, ako silné sú vo svojom dobrom i zlom účinku. Keď je choroba v pokročilom štádiu alebo nie je v poriadku reakcia, najnebezpečnejší liek, ktorý môžete pacientovi podať, je similimum – pokiaľ si nebudete počínať čo najopatrnejšie a nepredpíšete len minimálnu dávku.
Interferencia
Ďalší úžasný spôsob, ako to nerobiť (vidíte, že som vyskúšala naozaj všetky), je riešiť prípady s niekým spoločne a pracovať na filozofii predpisovania liekov s niekým, kto toho vie len málo a ešte menej ho to zajíma. Je pokročilá doba a predo dvermi je zástup pacientov, ktorých chcete mať skoro z krku. Váš kolega vidí prípad, do ktorého ste vložili mnoho driny a premýšľania, počúva smutné nariekavé historky Namiesto uvažovania, už pri prvom slove predpisujeme nový liek a prípad sa začne uberať úplne iným smerom – možno tak ďaleko, že sa stane nevyliečiteľným. Takto zbrklo sa to určite robiť nemá! Lebo to znamená, že svoj život, svoju energiu a svoj úspech hádžete sviniam – bez akejkoľvek kompenzácie. Vy i váš pacient budete trpieť pre víťazstvo, ktoré vám ktosi vyfúkol, a naviac zistíte, že ste trpeli zbytočne! My všetci máme mnoho možností, ako pokaziť prácu druhého, pokiaľ nebudeme postupovať veľmi obozretne.
Tým, ktorí vedia zachádzať so silou, musíme dôverovať, že ju nikdy nezradia. A tým z vás, ktorí sa učíte homeopatiu od majstra v tomto obore, ktorí poznáte svoju filozofiu naspamäť, tí, ktorí ste boli poučení, ako zachádzať s prípadmi a ako rešpektovať a báť sa liekov vo vysokých potenciách, ktorí ste sa naučili, ako rozpoznať pochopiť a zachádzať s výsledkami – vám by som povedala asi toto: Buďte trpezliví, buďte jemní a zdvorilí, buďte tolerantní a zhovievaví. Nemáte ani poňatia, ako tí, ktorí nemali vaše výhody, zúfale bojovali a bojujú a bez výsledku. A predovšetkým buďte dobrými nositeľmi daru, ktorý vám bol daný, a buďte vždy pripravení podávať ho ďalej. Každý z nás, kto pracuje sám a pre seba, má svoju prácu obmedzenú dĺžkou života, má len obmedzené množstvo hodín a energie, a potom prichádza “šepot z tmy”, ktorý hovorí: “Tvoja úloha je splnená,” – a potom už je len ticho. Premýšľajte o tom, že môžete mnohokrát znásobiť svoju životnú prácu, svoj vplyv, svoju energiu a potrebnosť tým, že budete inšpirovať druhých a pomáhať im. Aké obrovské množstvo práce si môžete pripísať na svoj vrub!. Verte, že človek nedosiahne šťastie ináč než tým, že je schopný poslúžiť druhým.