Dezinformácie a mýty o homeopatii

 
 

Homeopatická medicína je v súčasnosti jednou z najvýznamnejších alternatívnych metód liečby, ktorú praktikujú lekári v Európe (najmä vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii a Taliansku) a Ázii, najmä na indickom subkontinente (Komisia EÚ, 1997; Prasad, 2007). Vzhľadom na vývoj homeopatie ako lekárskeho odboru v období okolo roku 1800, išlo o vedúcu alternatívu k ortodoxnej medicíne na medzinárodnej úrovni, čo predstavovalo trvalú hrozbu pre vedeckú, filozofickú a konvenčnú zdravotnú starostlivosť.

Homeopatický prístup k liečbe prechováva hlbokú úctu k symptómom ochorenia, ktoré považuje za dôležitú obranu imunitného a obranného mechanizmu pacienta.

Kým konvenčná medicína často predpokladá, že príznaky sú niečo „zlé“, čomu treba zabrániť, liečiť, potlačiť alebo biochemicky manipulovať, homeopati skôr predpokladajú, že ide o dôležitú obranu organizmu, ktorú treba napodobniť, aby došlo k procesu hojenia. Nakoniec sa tieto dva rôzne prístupy k liečbe ľudí rozdelili a došlo ku konfliktom.

Lieky v rukeJe bežné, že homeopat má pochybnosť o údajnom liečivom účinku klasických konvenčných liekov, ktoré dokazujú vedecké štúdie, keďže mnohé z nich majú tendenciu potlačiť príznaky alebo narušiť zložitú vnútornú ekológiu tela a vytvoriť oveľa závažnejšie ochorenie. Rovnako, ako sa užívali opiáty v 19. storočí pod hlavičkou „liečenia“, homeopati tvrdia, že mnohé dnes užívané lieky poskytujú síce krátkodobú úľavu, ale vytvoria určitú dysfunkciu v imunitnom systéme, spôsobujú duševné ochorenia a chorobné procesy v organizme. Rovnako i skutočnosť, že väčšina ľudí dnes užíva niekoľko liekov na predpis súčasne aj napriek skutočnosti, že klinický výskum je zriedkavo vykonávaný na takejto báze, poukazuje na úroveň bezpečnosti týchto postupov a núti nás k otázke, ako je súčasná moderná medicína naozaj vedecká.

Homeopati tvrdia, že nárast nádorových ochorení, srdcových chorôb, chronickej únavy a rôznych ďalších chronických ochorení u stále mladších ľudí môže byť dôsledkom potlačenia symptómov konvenčnou medicínou. Nie je preto prekvapujúce, že konvenční lekári a farmakologický biznis majú spolu dlhú a temnú históriu spolupráce, kde útočia na homeopatiu a homeopatov.

Hahnemann pamätník Washington DCAntagonizmus proti homeopatii začal, keď vysoko rešpektovaný lekár Samuel Hahnemann, vyvinul svoj systém okolo roku 1800.

Hahnemann bol prekladateľ popredných lekárskych a farmakologických textov a autor hlavnej učebnice, ktorú v tom čase lekárnici používali. Napriek Hahnemannovému vysokému postaveniu na poli medicíny, farmakológie a chémie, viedla jeho silná kritika konvenčnej medicíny k osobným útokom proti nemu zo strany ortodoxných lekárov a lekárnikov, ktorí boli filozoficky a ekonomicky ohrození Hahnemannovou prácou. Keď homeopatia dorazila do Ameriky v roku 1825, začala sa veľmi rozširovať vďaka obrovskému úspechu pri liečbe infekčných epidemických ochorení, ktoré v tom čase zúrili. Potom, keď sa stal Americký Inštitút homeopatie prvou národnou zdravotníckou organizáciou v roku 1844, vytvorila sa voči nej protistranná organizácia, ktorá mala za cieľ zastaviť rast homeopatie (Rothstein, 1985, s.232). Táto organizácia sa nazýva Americká lekárska asociácia, ktorá neúnavne pracovala na znížení popularity a vplyvu tejto prírodnej medicíny.

Kniha Paula Starra, „ Sociálna transformácia americkej medicíny“ ktorá vyhrala Pulitzerovu cenu, uznala postavenie, ktoré dosiahla homeopatia v Amerike v polovici a na konci 19. storočia:
„Vzhľadom k tomu, že homeopatia bola súčasne filozofická a experimentálna, zdala sa byť pre mnohých ľudí skôr vedecká ako nevedecká…”
Americký prezident William McKinley dokonca venoval Hahnamannovej pamiatke vo Washington DC osobitný pamätník, ktorý tam stojí dodnes ako jediná pamiatka v hlavnom meste Ameriky za skutky lekára.
Avšak kvôli ekonomickej, filozofickej a vedeckej hrozbe, ktorú homeopatia predstavuje, antagonizmus stále existuje. Je preto potrebné postaviť dezinformácie, ktoré sa o homeopatii šíria do správneho svetla a pochopiť, kto stojí na čele tejto dezinformačnej kampane.

Mýtus č. 1: „Neexistuje žiadny výskum, ktorý dokazuje účinnosť homeopatických liekov.“

Takéto vyhlásenia sú výtvory kreatívnej štatistiky, alebo by sme ich mohli nazvať „obyčajné lži.“ V skutočnosti väčšina klinických štúdii, ktoré sa uskutočnili s homeopatickými liekmi, vykazuje pozitívny výsledok v prospech homeopatie. Avšak „kreatívni štatistici“ hodnotia iba menší počet veľkých štúdii, kde je pozitívny výsledok menej pravdepodobný. Nie však preto, že homeopatia nefunguje, ale kvôli tomu, že veľké štúdie majú tendenciu podávať iba jeden homeopatický liek každej osobe bez akejkoľvek individualizácie, ktorá je pre homeopatickú metódu typická. (1) Tvrdiť na základe takýchto štúdii, že homeopatické lieky nefungujú je tak isto nelogické, ako povedať, že antibiotiká sú neúčinné, pretože nevyliečia všetky vírusové, plesňové, alebo bakteriálne infekcie.

Mýtus č. 2: „Výskumy dokazujúce, že homeopatické lieky fungujú sú zle vykonané štúdie.“

Nesprávne! Štúdie, dokazujúce účinnosť homeopatických liekov boli zverejnené v časopise Lancet, British Medical Journal, Pediatrics, Pediatric Infectious Disease Journal, Cohrane Reports, Chest (publikácia Britskej spoločnosti pre reumatológiu), Cancer (časopis Americkej spoločnosti pre rakovinu), Journal of Clinical Oncology (časopis Spoločnosti klinickej onkológie), Human Toxicology, European Journal of Pediatrics, Archives in Facial Plastic Surgery, Archives of Otolaryngology – Head and Neck Surgery, Journal of Clinical Psychiatry, a mnoho ďalších. (2) Všetky tieto štúdie boli randomizované, dvojité slepé kontrolované skúšky. Keďže išlo o homeopatiu, tieto štúdie boli skúmané veľmi prísne, dokonca ešte prísnejšie, ako je obvyklé.

Rozsypané homeopatické guličkySlabá odozva od popieračov homeopatie znie, že vyššie spomenuté štúdie sú účelne vybrané štúdie s najlepším výsledkom. Popri nich vraj existuje mnoho štúdii, dokazujúce pravý opak. Mnoho z popredných lekárskych časopisov publikovalo meta-analýzy klinických štúdií na konkrétne ochorenia a ukázali, že homeopatické lieky majú výrazne lepší účinok, ako má placebo.

Iróniou je, že jeden výskum, ktorý popierači homeopatie najviac dávajú do popredia ako silný dôkaz, že neexistuje žiadny rozdiel medzi homeopatickým liekom a placebom (Shang et al, 2005) bol preukázateľne chybný a nevedecký ((Walach, et al, 2005; Fisher, 2006; Rutten, 2009, Rutten a Stolper, 2008; Ludtke and Rutten, 2008).

Mýtus č. 3: „12C je ako jedna kvapka v celom Atlantickom oceáne.“

Čistá fantázia (a zlá matematika)! V skutočnosti je potrebných na vytvorenie 12 C potencie len 12 skúmaviek, pričom z každej z nich sa odoberie 1% roztoku. Pre popieračov je tiež veľmi typické, že s vážnou tvárou deklarujú, že na výrobu jedného homeopatického lieku potrebujeme viac vody, ako existuje na planéte. Zdá sa, že skeptici sú vo svojom názore tak silne fundamentalistickí, že vedome či nevedome chybne predpokladajú, že riedenie používané v homeopatii rastie proporcionálne s každým riedením; predpokladajú, že každé riedenie vyžaduje 10 alebo 100x viac vody ako riedenie predtým – čo nie je pravda, a aj tie najzákladnejšie články a knihy o homeopatii potvrdzujú túto skutočnosť. Bohužiaľ (a napodiv), väčšina skeptikov homeopatie asi číta tieto dezinformácie jeden od druhého a majú tendenciu otáčať realitu a chybne vysvetľovať čo vlastne homeopatia je.

Mýtus č. 4: „V homeopatickom lieku nie je nič, len voda.“

Neznalosť a dezinformácia. Po prvé, veľké množstvo homeopatických liekov, ktoré sa predávajú v obchodoch so zdravou výživou a v lekárňach, je v tzv. „nízkych potenciách“, čo znamená, že ide o nízke, alebo veľmi nízke dávky liekov. Väčšina z nich obsahuje také množstvo účinnej látky, ako sú obsiahnuté určité hormóny a imunitné bunky v našom tele. Po druhé, s použitím vzoriek šiestich rôznych liekov vyrobených z minerálov, vedci v Ústave inžinierska v Indian Institute of Technology zhodne potvrdili, že východisková látka je stále prítomná vo forme nanočastíc východiskových minerálov, aj keď liek prešiel niekoľko stonásobnými riedeniami – s intenzívnym pretrepávaním medzi každým riedením na základe homeopatickej metódy výroby liekov (Chikramane, Suresh, Bellary, 2010) (3). Okrem toho, popredné časopisy zaoberajúce sa chémiou a fyzikou zverejnili výskum, ktorý potvrdzuje, že existuje rozdiel medzi vodou a „homeopatickou vodou“ (Elia a Niccolo, 1999, Elia, Napoli, Niccolo, et al, 2008, Rey, 2003).

Mýtus č. 5: „Ak nedokážeme pochopiť, ako homeopatické lieky fungujú, potom nemôžu fungovať. Je to čarodejníctvo.“

Koľkokrát v histórii ľudstva sa už zopakovalo, že vedci a iní nerozumeli mnohým záhadám prírody, avšak náš nedostatok neporozumenia neznamená, že tieto tajomstvá nie sú reálne. Nazývať homeopatiu „čarodejníctvom“ jasne poukazuje na strach pred niečím, čo niekto nepozná a čomu nerozumie. Pri pohľade do histórie však vieme, že vždy, keď sa ide poľovať na čarodejnice, čarodejnica sa vždy nájde. Faktom zostáva, že existuje malé, ale významné množstvo základného vedeckého výskumu, ktorý dokazuje fyzický a biologický efekt homeopatických liekov a tento fakt zvykne byť ignorovaný. (Endler, Thieves, Reich, et al 2010; Witt, Bluth, Albrecht, et al, 2007). Bežnou praxou čarodejníkov však nie je publikovať v karentovaných vedeckých časopisoch.

Dr. Karol Sikora je rešpektovaný onkológ a dekan Univerzity Buckinghamskej lekárskej fakulty v Anglicku. Sikora vyjadril vážne znepokojenie nad „stalinistickou represiou“, do ktorej sa snažia zapojiť niektorí skeptici homeopatickej a alternatívnej medicíny (Sikora, 2009). Sikora ostro kritizoval lekárov a iných, ktorí vyzerajú, že majú malú, alebo vôbec žiadnu skúsenosť s použitím týchto prípravkov na liečbu skutočných pacientov.

Jeden z ďalších dôkazov o tom, aký nevedecký prístup majú mnohí popierači homeopatie je, že sa kritici snažia ukončiť všetky diskusie o účinnosti homeopatických liekov (Bauma a Ernst, 2009). Títo fundamentalisti skutočne odrádzajú druhých, aby zostali voči homeopatii otvorení. Človek sa musí pýtať, prečo zvolili tak nevedecký prístup… a existuje dôvod diviť sa, prečo zaujímajú takéto postavenie.

 

Autor: Dana Ullman
Originálny článok: http://www.huffingtonpost.com/dana-ullman/homeopathy-and-the-future_b_5535109.html

Preklad: Ing. Tomáš Výboch, SAKHom.

Foto: pixabay.com

Foto: Samuel Hahnemann Monument, en.wikipedia.org

Odkazy:
Baum M, Ernst E. Should we maintain an open mind about homeopathy? American Journal of Medicine. 122,11:November 2009. doi:10.1016/j.amjmed.2009/03.038. http://www.amjmed.com/article/S0002-9343(09)00533-6/fulltext

Chikramane PS, Suresh AK, Bellare JR, and Govind S. Extreme homeopathic dilutions retain starting materials: A nanoparticulate perspective. Homeopathy. Volume 99, Issue 4, October 2010, 231-242. http://www.homeopathy.org/files/Homeopathyan…

Elia V, and Niccoli M. Thermodynamics of Extremely Diluted Aqueous Solutions, Annals of the New York Academy of Sciences, 879, 1999:241-248. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10415834/

Elia V, Napoli E, Niccoli M, Marchettini N, Tiezzi E(2008). New Physico-Chemical Properties of Extremely Dilute Solutions. A Conductivity Study at 25?°C in Relation to Ageing. Journal of Solution Chemistry, 37:85-96. http://www.springerlink.com/content/v2788430…

Endler PC, Thieves K, Reich C, Matthiessen P, Bonamin L, Scherr C, Baumgartner S. Repetitions of fundamental research models for homeopathically prepared dilutions beyond 10-23: a bibliometric study. Homeopathy, 2010; 99: 25-36. http://www.similima.com/homeopathyresearch/t…

EU Commission report evaluating implementation of Homeopathy Directives 92/73 EEC and 92/74/EEC, 1997.

Fisher P, 2006. Evid Based Complement Alternat Med. 2006 March; 3(1): 145-147. Published online 2006 January 26. doi: 10.1093/ecam/nek007 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC…

Ludtke R, Rutten ALB. The conclusions on the effectiveness of homeopathy highly depend on the set of analysed trials. Journal of Clinical Epidemiology. October 2008. doi: 10.1016/j.jclinepi.2008.06/015. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18834714

Prasad R. Homoeopathy booming in India. Lancet, 370:November 17, 2007,1679-80. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18035598

Rey L. Thermoluminescence of Ultra-High Dilutions of Lithium Chloride and Sodium Chloride. Physica A, 323(2003)67-74. http://www.sciencedirect.com/science/article…

Rothstein WG. American Physicians in the 19th Century. Baltimore: Johns Hopkins, 1985.

Rutten L, 2009. http://www.dokterrutten.nl/collega/Liga09.pd…

Rutten ALB, Stolper CF, The 2005 meta-analysis of homeopathy: The importance of post-publication data. Homeopathy. October 2008, doi:10.1016/j.homp.2008.09/008. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19371564

Shang A, Huwiler-Muntener K, Nartey L, Juni P, Dorig S, Sterne JA, Pewsner D, Egger M. Are the clinical effects of homoeopathy placebo effects? Comparative study of placebo-controlled trials of homoeopathy and allopathy. The Lancet. 366,9487, 27 August 2005:726-732. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16125589

Sikora K. Complementary medicine does help patients. Times Online, February 3rd 2009. Online document at: http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_st…

Starr P. The Social Transformation of American Medicine. New York: Basic, 1982.

Vickers A, Smith C. Homoeopathic Oscillococcinum for preventing and treating influenza and influenza-like syndromes. Cochrane Database of Systematic Reviews 2006, Issue 3. Art. No.: CD001957. DOI: 10.1002/14651858.CD001957.pub3. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14973976

Walach H, Jonas W, Lewith G. Are the clinical effects of homoeopathy placebo effects? Lancet. 2005 Dec 17;366(9503):2081; author reply 2083-6. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16360778

Witt CM, Bluth M, Albrecht H, Weisshuhn TE, Baumgartner S, Willich SN. The in vitro evidence for an effect of high homeopathic potencies–a systematic review of the literature. Complement Ther Med. 2007 Jun;15(2):128-38. Epub 2007 Mar 28. From 75 publications, 67 experiments (1/3 of them replications) were evaluated. Nearly 3/4 of them found a high potency effect, and nearly 3/4 of all replications were positive. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/sites/entrez?db=…

Poznámky pod čiarou:

(1) Aj keď je individualizácia počas liečby jedným z charakteristických znakov homeopatickej metódy liečby, existujú určité výnimky z tohto všeobecného pravidla. Existujú napríklad štyri veľké randomizované, dvojité slepé kontrolované štúdie, ktoré preukázali, že homeopatické Oscillococcinum je účinné pri liečbe ľudí s krípkou, alebo chrípke podobným symptómom (Vickers a Smith, 2006).
(2) Odkazy na tieto a ďalšie štúdie možno nájsť v nasledujúcom článku: Prípad, ktorý hovorí v prospech homeopatickej liečby: Historické a vedecké dôkzay — http://www.huffingtonpost.com/dana-ullman/th…
(3) Transmisný elektrónový mikroskop (TEM), elektrónová difrakcia o vybranej oblasti elektrónovej difrakcie (SAED) a chemická analýza indukčne viazanej plazmo-atómovej emisnej spektroskopii.

 

Leave a reply

Your email address will not be published.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.